Články‎ > ‎...‎ > ‎

VII. Obnova na Veľkonočné obdobie

uverejnené 27. 4. 2017, 2:21 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 27. 4. 2017, 2:21 ]

Slovo pre animátora: Cieľom obnovy je poukázať, že aj my potrebujeme vstať z hrobu. Často krát sa totiž ocitneme v podobnej situácií ako Pán Ježiš, i v hrobe. Ukážeme to na príbehu kňazov, ktorí sa zrazu tiež ocitli akoby v „hrobe“. Boli síce v nemocnici, ale v zajatí... Blahoslavená Zdenka ich chcela oslobodiť, ale aj ona sa ocitla vo väzení - v hrobe. Až Kristus im všetkým priniesol slobodu. Odvalil kameň z tohto „pozemského“ života a priviedol ich k trvalej slobode. Aj my sme niekedy v hrobe svojich myšlienok, depresií, beznádejí... Aj nás môže Kristus oslobodiť. Ak mu uveríme, podáme mu ruku... V obnove sa dozviete viac.

Metodika: Odvaliť kameň od môjho srdca

Materiál: Perá, papiere, Sväté písmo, natlačené testové otázky?

Aktivita s Božím Slovom: Tému o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša si prehĺbime zamyslením sa nad Svätým písmom, v ktorom sa o tom hovorí. (Mt 28, 1 - 8).

Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: »Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.« Hľa, povedal som vám to.“ Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Písal sa rok 1952. Duchovný otec Štefan Sandtner ležal v Štátnej nemocnici v Bratislave a bolo mu zle nedobre. Nielen srdce ho trápilo, ale aj komunistický režim. Ten prenasledoval Cirkev a aj jeho priateľov - dona Titusa Zemana a spoločníkov. Polícia ich pri pokuse prekročiť hranice pochytala. A on čakal, či sa začne zaujímať aj o neho. A veru, situácia nabrala divoký spád. Zlo pokračovalo ako čierna mrákava. Štátna bezpečnosť zisťovala, kto s útekom ešte súvisí a prišlo aj na dona Sandtnera i iných čestných ľudí.

Medzi zdravotníckym personálom v nemocnici sa nachádzali aj rehoľné sestry. Jedna z nich, Zdenka Schelingová bola statočná, hlboko veriaca osoba z Krivej na Orave. Už zo svojho rodného kraja si priniesla obrovskú úctu ku kňazom. Vedela, že dobrý kňaz je nesmiernym požehnaním pre národ. Vnímala obrovskú cenu svätej omše, ktorá sa bez kňazov nedala vysluhovať a preto im pomáhala, kde sa len dalo.

Aké bolo jej prekvapenie, keď sa zrazu medzi pacientmi objavil dekan zo Spišskej Novej Vsi, Štefan Koštiaľ. Patril medzi členov výpravy, ktorých chytili. Vyšetrovatelia ho tak zmlátili, že musel ísť do nemocnice. „Juj... čo vám to len urobili,“ bedákala Zdenka a začala sa o kňaza intenzívne starať. No Zdenku vyrušovali poznámky strážnika, ktorý bol ku Koštiaľovi pridelený: „Sestra, s tým farárom si nerobte až také starosti... Aj tak odvisne na šibenici.“

To nemohla dovoliť. Preto začala pripravovať jeho útek. A v jeden večer to spustila. Strážnikovi dala do čaju uspávací prášok. A keď ten chrápal, dala kňazovi signál: „Poďte rýchlo, kým sa nezobudí!“ Duchovný otec vstal z postele, obišiel strážnika a už sa aj poberal preč. No v tom zostal ako prikovaný: „Veď ja nemám topánky. Som len v papučiach!“ Veru, zaobstarať utečencovi topánky, to nikoho nenapadlo. Chvíľu všetci zarazene stáli a dôstojný pán zašepkal: „Musím sa vrátiť do postele...“

„Počkať, vyriešime to!“ Zdenke prebehol po tvári huncútsky úsmev. Obrátila sa a raz-dva vyzula strážnikovi baganče. „Sú vám dobré?“ opýtala sa tíško pána dekana.

„Dobré, i keď trochu smrdia.“

„Teraz nevoňajte, ide o život!“ rázne zavelila Zdenka.

„Dobre, dobre...“ oponoval duchovný. „Ale čo dáme strážnikovi...“

„Vaše papuče!“

Útek sa podaril a strážnik ráno doslova zúril. Veď keď otvoril oči, väzňa nenašiel, ba ešte aj o topánky prišiel. Ocitol sa v deravých papučiach z ktorých mu vytŕčal veľký palec.

No nielen strážnik bol pokorený, aj celé policajné oddelenie to tak cítilo: „Ktosi nám prešiel cez rozum! Aká to drzosť! Beda mu!“

Štátna bezpečnosť tušila, že v tom mala prsty Zdenka. Preto sa eštebáci rozhodli zneužiť jej odhodlanie pomáhať kňazom. Začali chystať akciu na jej skompromitovanie: „Musíme jej dať príručku a usvedčiť ju priamo pri čine!“ vyhlásil veliteľ akcie a predostrel svojim kumpánom plán: „V nemocnici sú aj teraz kňazi. Už dávno mali sedieť v base. No skôr než ich zatkneme, rozhlásme, že budú odvlečení na Sibír a že odtiaľ sa už nevrátia. Uvidíme, ako zareaguje Schelingová.“

„Ja by som navrhol,“ dodal ďalší policajt, „aby sme jej pripravili pascu!“

„Ako to myslíš?“

„Nuž nasaďme tam nášho človeka, ktorý sa bude tváriť, že za určitú sumu peňazí by sa dalo týmto kňazom pomôcť k úteku a previesť ich do zahraničia.“

„Výborný nápad.“ Dodal ďalší eštebák. Akciu podrobne pripravili. Eštebák si získal Zdenkinu dôveru a postupne jej všetko podľa plánu nahovoril.

„A koľko asi treba tých peňazí?“ vyzvedala sa nesmelo Zdenka.

„Okolo stotisíc?!“

„Och, to je strašne veľa.“

„Veď áno, ale ide o životy...“ Sprisahanecky sa poobzeral naľavo i napravo a dodal: „A aby ste sestra vedela, čas súri. Mám informácie, že kňazov už čoskoro odvedú. A potom im bude beda! Možno ich aj zastrelia. Toto si chcete zobrať na svedomie?“ prefíkane naliehal eštebák.

Zdenka informovala o situácií kňazov, ale tí toľko peňazí nemali. Don Sandtner však našiel riešenie: „Moja sestra môže obísť známych a skúsi peniaze požičať! Býva v Pezinku.“

I veru tak sa stalo. Sestra Zdenka a Marta, rodná sestra dona Štefana, horko ťažko nazbierali určitú sumu peňazí a odovzdali ju záchrancovi. No zrazu všetko vyšlo najavo. Zo záchrancu sa vykľul provokatér a zloduch. Nabehli policajti a Zdenku, Martu i kňazov zajali.

Pre všetkých začala krížová cesta, mučenie, ponižovanie... Postup rovnaký ako u Titusa a jeho priateľov. Iné akoby esenbáci ani nevedeli robiť. Akoby ich jedna čertova mater mala! Veď obvinení spáchali taký malý čin a taká obrovská nenávisť voči nevinným ľuďom nastala. Don Sandtner dostal trest 15 rokov väzenia, jeho sestra Marta 9, Zdenka 12 rokov. A tá na následky mučenia aj zomrela.

Myšlienky na zamyslenie:

Všetci zajatí sa akoby našli v hrobe. Už v nemocnici ich strážili! A pokračovalo to vo väzení. Dvere boli uzamknuté, zatvorené ako na Ježišovom hrobe. Bez nádeje na prepustenie. Väzni boli bití, v ťažkých myšlienkach... Zlý duch chcel v nich zničiť vieru v Ježiša. Chcel ich uvrhnúť do ničoty. Chcel, aby ich nebavil život. A poslúžil si k tomu strážnikmi a vyšetrovateľmi. Ľudským zmýšľaním sa ani nedá vysvetliť, prečo títo spustili také hrozné nivočenie životov. V duchovnej rovine ide o boj dobra a zla! A zlo používa všetky prostriedky! A smutné jej aj to, že vôbec nebrali ohľad na to, že majú pred sebou nevinné, bezbranné ženy. Ba práve táto nevinnosť ich akoby dráždila. Čosi v nich chceli zabiť! To, čo oni už nemali a možno im to aj závideli: pokoj, dobro, čistý život, priateľstvo s Bohom, slobodu Božieho dieťaťa... Hej, to nesmierne dráždilo diabla. Postavil bariéry, mreže, ťažké dvere... Ale Kristus prenikol cez ne a vošiel do sŕdc týchto väznených ľudí!

Nepripomína vám to situáciu, kedy sa Pán Ježiš ocitol v hrobe? Zlý chcel úplne uzamknúť Boha. Chcel Ježiša úplne izolovať od sveta. Trvalo to tri dni, ale potom Ježiš rozlomil všetky diabolské putá, obmedzenia, temné myšlienky, premohol smrť... Vstal z hrobu a priniesol aj iným radosť a istotu, že nakoniec dobro zvíťazí.

Aj v prípade týchto našich mučeníkov sa to tak stalo. Boh odomkol ich hrob. A teraz sú oslávení v nebi. Áno, Pán Ježiš dokáže oslobodiť človeka zo všetkých jeho hrobov. Zabezpečí v jeho verných nový, večný, krásny, radostný život. Bez obmedzení! I položme si ešte pár otázok: Čo sa oplatilo? Mučiť, či byť mučený pre Ježiša? I kde je kto teraz? Kto je v nebi a kto v očistci či až pekle? My máme tiež svoje hroby. Aby sme z nich vyšli, musíme vydržať v dobrom, s Ježišom. A v tom nám pomôže aj nasledujúci test o Veľkej noci a jeho daroch.

Pokračovanie v metodike...

Služba Bohu i ľuďom: VII. ročník