Články‎ > ‎...‎ > ‎

VI.16. Sviatosť zmierenia (Pokánia) II.

uverejnené 2. 6. 2016, 6:08 používateľom Jozef Možiešik
Slovo pre animátora: Na dnešnom stretnutí si zhrnieme podstatné fakty okolo spovede. Povieme si i to, čo by mal vedieť miništrant, ak sa bude vysluhovať sviatosť zmierenia so spoločným úvodom alebo kajúcou pobožnosťou. Nuž a na stretnutie vám ponúkame vykonať si aj jeden vedomostný – žartovný test. Poslúži vám na overenie si vašich vedomostí okolo sviatosti zmierenia. A nechýba ani uvažovanie nad Božím slovom. Tak hŕŕ sa do práce.

Metodika: Sviatosť prinášajúca radosť

Materiál: Perá, zápisníky, Sväté písmo

Aktivita s Božím Slovom: Tému otvoríme úryvkami zo žalmu, ktorý napísal kráľ Dávid po ťažkom hriechu. Je v ňom ľútosť i túžba, aby sa opäť mohol vrátiť do radosti Pána (Ž 51).

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh. Daj, aby som počul radosť a veselosť, a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty (porov. Ž 51, 3-14).

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: 

Skúsenosť s hriechom má každý človek. Zhrešili aj veľkí ľudia. Kráľ Dávid sa previnil veľmi ťažko. Aj svätý Peter zlyhal. Tri krát zaprel Ježiša. Dokonca svätý Augustín povedal, že nebolo na svete hriechu, ktorý by nespáchal, keby nemal ochranu od Pána. Našťastie, všetci si uvedomili, že Boh nenávidí hriech, ale miluje hriešnika. A tejto lásky sa domáhali. Ľutovali hriechy a chceli všetko napraviť. Robili pokánie!

S hriechom sa žije veľmi ťažko. Človeka akoby niečo gniavilo, pichalo, zadrelo sa mu do duše. I keď to zaženie nejakou aktivitou, hrou, zábavou, cestovaním, alkoholom, drogami... po čase sa pocit viny opäť vráti. A často to trvá aj desaťročia, ba niekedy to ani neskončí! Veru, je to tak v človekovi nastavené, že zlo, ktoré spáchal, spôsobuje utrpenie. Pre toho, kto ho vykonal, ale aj pre toho, na ktorom bol hriech spáchaný. Hej, hriech nesie v sebe smrť, bolesť, smútok, depresiu... Je to „vírus“, ktorý ničí život! Don Bosco sa vyjadril, že človek býva smutný len z dvoch príčin. Po prvé, je to vtedy, ak je chorý. Po druhé, je to v prípade, ak človek spácha smrteľný hriech. V obidvoch prípadoch je ohrozený jeho život. Raz telesný, druhý krát večný. Ešte šťastie, že Boh o tejto našej zúfalej situácii vie a ustanovil nám spôsob, ako sa následkov hriechu zbaviť. Ustanovil nám krst a sviatosť zmierenia.

Myšlienky na zamyslenie: Je dobré, že po hriechu cítime výčitky svedomia. Tak, ako keď sa poraníme a bolí nás rana, tak keď si „poraníme“ dušu, bolí nás náš vnútorný stav. Výčitky svedomia nás upozorňujú na to, že čosi v nás nie je v poriadku. Máme k tomu pristúpiť seriózne a dať sa ošetriť! Vinu nezľahčujme, ale neprepadnime ani zúfalstvu. Lebo v Božích očiach máme stále cenu! Je to podobné, ako keď máme päťdesiat eur. Aj keď sa pokrčia, ešte stále majú rovnakú hodnotu. Ale je dobre dať sa čím skôr do poriadku. Liečebný proces sa nazýva pokánie. Ale musíme byť múdri a predvídať aj negatívne dôsledky hriechu!

Hriech väčšinou začína pokušením. Je to akýsi „návrh“, ktorý prichádza od zlého, od našej zranenej prirodzenosti, z médií, z návrhov priateľov či nepriateľov... Pokušenie býva lákavé, lebo sa v ňom objaví aj príjemné vzrušenie, vízia zážitku, výhody... A ak sa tomu oddáme, ak s pokušením súhlasíme, nastáva problém: hriech! Po ňom, po chvíle príjemná sa dostaví bolesť, utrpenie, výčitky... Ale ak sme odolali, vyhrali sme! Ak sme zhrešili, rýchlo konajme. Čo? Robme pokánie, ľutujme hriechy, pristúpme k spovedi, obnovme si lásku k Bohu! Každý človek, o to viac miništrant, má cítiť hriech ako osteň či sklo v päte. Rýchlo sa ho musí zbaviť! Aby nezačalo celé bytie hnisať! Ozaj, si rázny voči pokušeniu?

Aktivita na stretnutie: Úkon kajúcnosti je aj na začiatku každej svätej omše. Má rôznu podobu. Niekedy sa robí aj tak, že kňaz po úvodných slovách prechádza cez kostol a kropí ľud svätenou vodou. Tá pripomína, že prítomní sú pokrstení a že majú viesť životný štýl podľa toho, čo sľúbili v krste. Zároveň kvapky vody pripomínajú veriacim, že majú hriechy ľutovať a tak sa očistiť od hriechov... Pri tomto liturgickom úkone miništranti musia byť zladení v držaní knihy, podávania mikrofónu a svätenej vody. Skúste si to precvičiť!

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Prejdite si citáty o odpustení hriechov. Nájdete ich trebárs na týchto súradniciach Písma: Ž 32, 3-5; Ž 51; Ž 103, 12; Iz 1, 17-18; 38; Jer 31, 34; Mich 7, 18-19; Mt 5, 23-24; 20, 28; Sk 3, 19; Lk 11, 4; Rim 15, 4; 1 Jn 1, 9. 2. Porozprávajte sa, prečo sa oplatí žiť podľa hesla Dominika Savia: „Radšej zomrieť ako zhrešiť!“ 3. Dajte si nejaký spoločný úkon pokánia za niektorú „neplechu“ vo vašej farnosti. 4. Skúste test o spovedi.

1. Smrteľný hriech spôsobuje v človekovi: a) smrť večného života, b) depresiu, c) definitívnu smrť.

2. Smrteľný hriech je: a) to, čo svedomie vyčíta človekovi, b) konanie proti svedomiu človeka, ale už sa to tak nesleduje, c) úplne vedomé a úplne dobrovoľné prestúpenie príkazu Božieho vo vážnej veci.

3. Hlavné časti sviatosti zmierenia sú: a) spytovanie svedomia, vyznanie hriechov, ľútosť, úkon kajúcnosti, predsavzatie; b) modlitba, rozhrešenie, polepšenie sa, c) spytovanie svedomia a ľútosť.

4. Svätokrádež pri svätej spovedi vzniká vtedy, ak človek: a) urobí niečo také, čo spôsobí, že sa necíti dobre, b) ak ukradne svätosť, c) ak vedome a dobrovoľne vykoná niektorý vážny úkon v spovedi zle.

5. Človekovi sa hriech neodpustí, ak: a) ho zabudne povedať, b) ho neľutuje, c) nikdy sa to nestane.

6. Vo vyznaní hriechov je potrebné: a) porozprávať sa o stave spriaznenej duše, b) povedať všetky smrteľné hriechy, ich počet, prípadné priťažujúce okolnosti, c) postačí sa vyznať len tak, všeobecne.

7. Svätokrádež pri spovedí môže vzniknúť, ak sa: a) vedome zamlčí čo len jeden druh smrteľného hriechu, b) zamlčia aj všedné hriechy, c) zabudne povedať, kedy bol kajúcnik na poslednej spovedi.

8. Ľútosť je: a) prejavená slabosť nad životom, b) zlosť nad zlom, c) „plač“ duše nad svojimi hriechmi.

9. Ľútosť sa delí na: a) prirodzenú a nadprirodzenú, tá nadprirodzená ešte na dokonalú a  nedokonalú. b) generálnu, nadprirodzenú a všeobecnú, c) zásadnú, dramaturgickú, nadprirodzenú a odľahčenú.

10. Svätokrádežná spoveď sa dá napraviť: a) je to zložité, ale ide to, b) nedá sa to, c) vyznaním všetkých smrteľných hriechov od poslednej platnej spovede a dokonalou ľútosťou všetkých hriechov.

Správne odpovede: 1. a, 2. c, 3. a, 4. c, 5. b, 6. b, 7. a, 8. c, 9. a, 10. c.

Predsavzatie: Padnúť je ľudské, povstať nebeské. To si Boh výnimočne cení. Daj si predsavzatie, že ak by si ťažko zhrešil, čím skôr sa vyspovedáš!

Príbeh: Svätý Ján Vianney (1786-1859), farár z Arsu raz dostal návštevu. Prišiel za nim istý mladík a rozhovor sa niesol v nasledujúcom duchu: „Duchovný otče, chcem s vami hovoriť.“ „O čom synu?“ „Mám vážne pripomienky k viere.“ „V poriadku, ale najprv sa vyspovedaj.“ „Nie, otče! Vy ste ma nerozumeli. Ja som sa neprišiel vyspovedať. Ja chcem s vami rozprávať čo sa mi na náboženstve a na Cirkvi nepáči!“„Nie, nebudem s tebou o tom rozprávať, kým sa nevyspovedáš,“ nastolil farár. Ešte dlhú chvíľu sa naťahovali, ale nakoniec sa mladík vyspovedal. Po spovedi sa ho svätec pýtal: „O čom si sa to chcel rozprávať?“ Mladík sklopil oči a tíško povedal: „Zabudnite na to otče. Už to nie je potrebné. Už mi je všetko jasné.“

Kým je naše srdce nepokojné, plné vzdoru, ťažko v ňom vzniká radosť. Ježiš nám to jasne povedal. Preto nám dal prostriedky na radosť. Tak prečo ich nevyužívať? Miništrant má mať v tom jasno a pomáhať aj iným. Lebo: Smutný svätec je ozaj smutný svätec!

Comments