Slovo
pre animátora. Po vysvetlení symbolov, úkonov a
slov, ktoré sviatosť birmovania sprevádzajú, sa posunieme ďalej.
Všimneme si, ako prebieha udelenie sviatosti birmovania vo svätej
omši. (Ale môže byť udelená aj ako súčasť Bohoslužby slova).
Vytvoríme si liturgický kontext, v ktorom miništranti istotne
nájdu svoje miesto. V rámci aktivít si môžete na stretnutí
prejsť celú slávnosť krok za krokom. A na zopakovanie témy
ponúkame zaujímavý test.
Metodika: Sviatosť, ktorá zjednocuje!
Materiál:
perá, zápisníky, Sväté písmo, misál, kniha Obrad birmovania.
Aktivita
s Božím Slovom: Prečítame si text zo Skutkov
apoštolov, ktorý nám hovorí ako vnímali dar Ducha Svätého prví
kresťania. (Sk 8, 14-24).
Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého. Keď Šimon videl, že vkladaním rúk apoštolov sa udeľuje Duch, ponúkol im peniaze a povedal: „Dajte aj mne takú moc, aby každý, na koho vložím ruky, dostal Ducha Svätého.“ Ale Peter mu povedal: „Tvoje striebro nech je zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze! Nemáš účasť ani podiel na tomto slove, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom. Rob teda pokánie z tejto svojej neprávosti a pros Pána, azda ti odpustí toto zmýšľanie tvojho srdca. Lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.“ Šimon odpovedal: „Modlite sa vy za mňa k Pánovi, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali.“
Voľne
prerozprávaj alebo prečítaj: Text nám ponúka
zaujímavú situáciu. Ľudia
v Samárii prijali krst i vieru v Ježiša, ale sviatosť birmovania
ešte nie. Keď sa o tom apoštoli dozvedeli, rozhodli sa dotiahnuť
celú záležitosť dokonca. Peter a Ján (vtedajší biskupi) išli
vysluhovať birmovku novým, "čerstvým" kresťanom.
Všetci si uvedomili, o aký úžasný dar ide i s radosťou ho
prijímajú. Z Písma vieme, že Duch Svätý prvý krát "očividne"
zostúpil na ľudí na sviatok Turíc. Keby sme sledovali, ako to
pokračovalo, tak by sme zistili (zo Skutkov apoštolov, ale aj z
iných miest Nového zákona), že apoštoli odovzdávali Ducha
Svätého vkladaním rúk. To bol základný symbol pri udeľovaní
sviatosti birmovania. A tak sa to robilo z generácie na generáciu.
Nasledovníkmi apoštolov sú biskupi, ktorí majú tú istú
duchovnú moc. Nezískali ju sami od seba, ale vďaka Bohu, ktorý im
ju dal pri vysviacke. Nuž a oni túto moc môžu zase dať povereným
kňazom. Preto niekedy vysluhuje birmovku "obyčajný"
kňaz.
Aj keď dnes navonok už
nevidíme mimoriadne javy, ktoré boli pri zostúpení Ducha Svätého
(ako víchor či ohnivé jazyky), vieme a veríme, že Duch Svätý
pri vysluhovaní sviatosti zostupuje na zhromaždené spoločenstvo a
v duši birmovancov robí úžasnú premenu. Ba môžeme ho aj cítiť!
Zjednocuje prítomných, dáva ich do cirkvi, do rodiny a všetci v
nej by sa mali kamarátiť a priateliť. Dôvod? Veď Duch lásky ich
spája. Byť kresťanom znamená, že žijeme z tohto Ducha. Teda ho
v mysli vnímame a podľa neho konáme. Ja, ty, sused, ďalší
kresťan... Takže by sme nemali na seba hnevlivo zazerať! Ba mali
by sme mať "zrozumiteľný a láskavý slovník" mali by
sme používať slovník dobrých skutkov a pomáhať si! (Veď tu
ide o dar jazykov!). Podľa toho sa vlastne dá zistiť, kto sa ako
otvoril Duchu Svätému a ako s ním spolupracuje. Hej, hej, veľa
vecí sa dá zistiť už tam, v kostole! A ešte viac v živote.
Myšlienky
na zamyslenie: Zaujímavá je pre nás aj ďalšia
časť vyššie uvedeného textu. Istý Šimon videl účinky Ducha
Svätého a myslel si, že by bolo preň dobré, keby schopnosť
udeľovať duchovné dary mal aj on, keby tohto Ducha ovládal. I
chcel to všetko kúpiť. Vo svojej logike totiž pochopil, že by to
bol výhodný tovar na obchodovanie? Vedel by, ako ho speňažiť?
Prerátal si, že návratnosť je vysoká...? Veď ľudia vždy
túžili po mimoriadnych schopnostiach! Šimon vycítil ich "apetít"
a preto chcel investovať do "duchovna". Peter však vidí
do "veci" omnoho viac a je rázne proti! Urobí akčný
zásah a Šimon môže byť rád, že obišiel bez väčšej ujmy. Ba
zdalo sa, že prišiel k rozumu, lebo prosil o modlitby.
Je to odkaz aj pre nás,
že obchod s Božími vecami neexistuje! Že to najdrahšie sa nedá
kúpiť! Je zadarmo. Človek dostane obrovské dary, ak má pre ne
pripravené srdce. Text je tiež výstrahou, že ísť k birmovke
kvôli darčekom je hazard! Veru, takto sa mnohí mladí vyjadrili:
„Idem na birmovku, lebo to
chce babka a mám za to sľúbený bicykel...“
Strašné! Ak aj dostane birmovanec darček, má ho chápať ako
pripomienku tejto nádhernej udalosti. A má pamätať, že skutočným
darom je sám Boh, ktorého človek vpustí do duše, aby ho tam
napravil.
Aktivita
na stretnutie: Prejdime si liturgiu svätej omše, v
ktorej sa vysluhuje sviatosť birmovania. Texty sledujú najmä tie
časti Svätého písma, v ktorých sa hovorí o Duchu Svätom a
myšlienky modlitieb i príhovorov to rozvíjajú. Miništranti si
rozdelia služby tak ako pri omši a nič nenechajú na náhodu!
Riadia sa pokynmi ceremonára a duchovného otca, ktorí to všetko
organizujú... Nuž a ešte je tu jedna povinnosť: narábanie s
mitrou a solideom! :-).
V úvode biskup
privíta prítomných. Poznamená, čo sa ide diať a ďalšími
vhodnými slovami začne liturgiu. V Bohoslužbe slova sa pri
prvom i druhom čítaní môžu "realizovať" birmovanci.
(Na čítanie je bohatý výber perikop. Vopred ich určí
duchovný otec). Po evanjeliu si biskup sadne na pripravené
sedadlo. Farár alebo iný kňaz mu predstaví birmovancov. (Ak je
ich menej, môžu sa predstaviť aj po mene a môže sa o nich
povedať aj pár dobromyseľných charakteristík. Môže poznamenať
aj to, ako prebiehala príprava a ako ju mladí prežívali...).
Po predstavení si všetci sadnú a biskup povie krátku homíliu.
Zhrnie v nej to podstatné o sviatosti i o tom čo sa od birmovancov
očakáva.
Po homílii nasleduje
obnovenie krstných sľubov. Birmovanci stoja a biskup sa ich
pýta či sa zriekajú zlého ducha, všetkých jeho skutkov a
pokušení? Birmovanci po každej otázke naraz povedia: „Zriekam.“
(Každý hovorí sám za seba!). Biskup sa pýta aj na ich
vieru v Boha Otca, Syna i Ducha Svätého a v ďalšie podstatné
články viery. Birmovanci zakaždým odpovedia: „Verím.“
A biskup povie, že toto je naša viera, toto je viera cirkvi.
Zborové: „Amen“,
hovorí o tom, že prítomní s tým súhlasia. Potom biskup prosí
nebeského Otca, aby láskavo udelil Ducha Svätého prítomným
birmovancom. (Aj ostatní o to ticho prosia). Biskup vystrie
ruky nad birmovancov a opäť prosí, aby Boh zoslal Ducha Svätého
a udelil im ducha múdrosti a rozumu, rady a sily, poznania a
nábožnosti i ducha bázne.
Potom birmovanci
prichádzajú po jednom k biskupovi a ten, čo priviedol birmovanca,
(birmovný rodič) položí mu ruku na pravé plece a
biskupovi povie birmovancove meno. (Môže to však urobiť aj sám
birmovanec). Biskup vloží pravý palec do krizmy, urobí ním
kríž na čelo birmovanca a pritom hovorí: „M.,
prijmi znak Daru Ducha Svätého.“
Birmovanec odpovie: „Amen.“
Biskup dodá: „Pokoj
s tebou.“ Birmovanec:
„I s duchom tvojím.“
Tak sa to vyslúži každému birmovancovi. (Počas birmovania sa
môže spievať vhodná pieseň.) Nuž a nakoniec sa biskupovi
donesie voda i uterák na umytie rúk. To je priestor pre
miništrantov!
Krédo sa
vynecháva, pretože vieru sme si obnovili v krstných sľuboch.
Pokračujeme prosbami veriacich, v ktorých prosíme za
birmovancov, ich rodičov, predstavených cirkvi i za celý svet.
Následne sa pripravia obetné dary (môžu ich priniesť
birmovanci) a potom sa pokračuje vo svätej omši podľa
birmovných omšových formulárov a rubrík.
Na záver svätej
omše (namiesto zvyčajného požehnania) môže byť
požehnanie slávnostne, príležitostné. Nuž a je nádherné, ak
sa po prepustení veriacich ľudia tešia a delia o krásne zážitky,
ktoré súvisia so sviatosťou a zakúsením lásky Ducha Svätého.
Ďalšie
aktivity na stretnutie: Nahromadilo sa nám veľa
myšlienok o Duchu Svätom a sviatosti birmovania, preto bude vhodné
zistiť, čo v miništrantoch zostalo. Chlapcov skúste preskúšať
cez nasledujúci test. Stačí si zobrať papier, pero a voliť jednu
správnu odpoveď z troch ponúknutých. Tu sú otázky:
1. Kto je Duch
Svätý? (DS): a) jemný vánok, b) Božská osoba, c)
nezastihnuteľná bytosť.
2. DS je: a)
anonymná božská bytosť, b) má svoje „JA“, c) úvaha sa
nevyvíja správne.
3. S DS: a)
sa dá prísť do kontaktu, b) môže nás ovanúť, c) s duchom
sa nedá stretnúť.
4. Prvá zmienka
v Písme o DS je pri: a) big beng tresku, b) prvom hriechu,
c) stvorení sveta.
5. "Kód"
DS sa dá nájsť: a) v počítačových systémoch, b)
v stvorení, c) vôbec sa nedá nájsť.
6. DS sú zvlášť
venované: a) Skutky apoštolov, b) litánie loretánske, c) biblické
zvolania.
7. Najväčším
"dielom" DS je: a) moje bytie, b) počatie Ježiša, c)
umelecké diela v múzeách.
8. Môže priniesť
DS aj nepokoj? a) nikdy, b) áno, ak sme v hriechu, c) nie,
nestará sa do nás.
9. Môže DS
spôsobiť radostné „jasanie a ujúkanie“? a) áno, b)
ťažká otázka, c) nie, inak je to.
10. Úlohou DS
u človeka je: a) pomoc v práci, b) oduševniť ho, c)
kriesiť v ňom Boží obraz.
11. Kedy je dobré
pristúpiť k birmovke? a) keď vyznanie viery záujemcu
bude uvedomelé, b) od veku nezáleží, ale pred smrťou by to
mal stihnúť, c) je to rôzne, ale keď to mladý chce.
12. Počas
prípravy na birmovku majú záujemci dostať: a) informácie
o Katolíckej cirkvi, b) vedomostný a praktický kľúč
od tajomstiev cirkvi, c) poučenie o problémoch cirkvi
a života.
13. Príprava je
záležitosť: a) katechétov, b) pána farára, c) celého farského
spoločenstva.
14. Príprava na
birmovku je kvôli: a) dodržaniu krstnej zmluvy, b) kondícií, c)
veľkej oslave.
15. Birmovku
zvyčajne udeľuje: a) kostolník, b) biskup, c) farár alebo ním
poverená osoba.
16. Môže
birmovať aj kňaz? a) ešte to by chýbalo, b) áno, z poverenia
biskupa, c) bežne.
17. Môže byť
birmovanie udelené spolu s krstom?: a) áno, b) nie, c) kto ho
vie, ja nie...
18. Birmovka sa
chápe ako: a) každá iná sviatosť, b) krst Duchom Sv., c) doplnok
sviatostí.
19. Dáva Duch
Svätý v birmovke človekovi nezmazateľný znak? a)
samozrejme, že áno, b) už je toho veľa, takže ani neviem, c)
nie, nevšimol som si aby sa tak dialo a to mám postreh!
20. Slovo
confirmacia vyjadruje: a) si ty ale firma, b) súvisí
s farmáciou, c) potvrdenie krstu.
Predsavzatie:
Porozmýšľaj, ako sa žije s Duchom Svätým. A
popros ho, aby si ho cítil.
Príbeh
Francúzi sú zaujímavý národ. Spomedzi nich
vzišli mnohí darebáci, ale aj mimoriadne kvalitní a svätí
ľudia. Medzi
takých patril aj svätý Ľudovít IX. (1214-1270), francúzsky
kráľ, otec jedenástich detí. Tento vládca často hovorieval:
„Malá hradná kaplnka,
v ktorej ma pokrstili, znamená pre mňa viac ako skvostný dóm v
Reimse, kde ma korunovali za kráľa. Pýtate sa prečo? Pretože pri
krste som sa stal Božím dieťaťom, a to je omnoho viac ako
kráľovská hodnosť.“
Jeho
matka, svätica Blanka (1188-1252) mu zase prízvukovala: „Syn
môj, milujem ťa, ako ťa len môže milovať matka. Ale radšej by
som ťa videla mŕtveho, ako v ťažkom hriechu.“
Na prvý pohľad sa to zdá necitlivé, ale to len vtedy, ak sa
oddelí večnosť od pozemského života. Ale ono je to prepojené. A
to, čo je vo večnosti nesmierne predčí prítomnosť.
Priatelia, každá doba
ponúka človekovi rôzne hodnoty, lákadlá... Človek potrebuje
vedieť rozlišovať čo je dobré, čo je mu skutočne osožné, čo
má prijať a čo odmietnuť. Čo si má vážiť, čo je cenné a čo
len pozlátka. Duch Svätý je v tom Majster. Popros ho, aby ti robil
v živote sprievodcu a ty mu "pomôž" tým, že skúsiš
rozmýšľať tak, ako by si rozmýšľal o sebe a svojich skutkoch v
budúcnosti. Povedzme o tisíc rokov. Čo bude mať z tejto diaľky
cenu?