Články‎ > ‎...‎ > ‎

VI.10. Sviatosť birmovania II.

uverejnené 18. 1. 2016, 13:26 používateľom Jozef Možiešik
Slovo pre animátora. Témy o sviatosti birmovania sme začali už minule a to „predstavením“ Ducha Svätého. Povedali sme, že je to Duch, ktorý udržuje pri živote túto zem a nás krášli. Premieňa nás na Božie dieťa podľa vzoru Pána Ježiša. Aj silu žiť nám dáva. Dnes si predstavíme sviatosť birmovania v súvislosti s pôsobením na človeka. Povieme si, aký má pre neho význam, čo s ním robí. Nezabudneme zvýrazniť, čo v človekovi spôsobuje a iné okolnosti okolo nej. A to všetko bude zo zorného uhla miništranta. 

Metodika: Rytier v službe Kráľa kráľov.

Materiál: pero a papier formátu A4 pre každého, zápisníky, lepiaca páska, Sväté písmo. 

Aktivita s Božím Slovom: Prečítame si text zo Skutkov apoštolov. Budeme svedkami, ako apoštol Pavol udelil veriacim v Efeze Ducha Svätého. (Sk 19, 1-7). 

Kým bol Apollo v Korinte, Pavol pochodil po horných krajoch a prišiel do Efezu. Tam našiel akýchsi učeníkov a povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý.“ On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“ Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša.“ Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi prorokovali. Spolu ich bolo asi dvanásť mužov.

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Každý národ, každá rodina mala a ešte aj má nejaký rituál, ktorým vovádza chlapcov i dievčatá do dospelosti. Bolo to vždy veľmi dôležité, lebo celé okolie odvtedy bralo dotyčného za zodpovedného člena spoločenstva. Patril medzi tých, ktorému sa môžu zveriť dôležité povinnosti. Hovorili: „Zvládne to! Je už na neho spoľahnutie!“ A mladý človek to pokladal za vyznamenanie. Behali mu v mysli radostné myšlienky: „Už sa so mnou počíta! Už nie som sopliak...“ Mladý človek dostal s tým aj určitú slobodu! No sloboda vždy kráča so zodpovednosťou. To sú dve skutočnosti, ktoré idú pospolu a v živote znamenajú veľmi veľa. 

Aj v cirkvi, v Božom ľude, v jeho rodine nastáva u mladého človeka obdobie, kedy ho chcú považovať za dospelého. Tiež sa mu dá sloboda i zodpovednosť. Liturgická slávnosť, „rituál“, ba sviatosť, ktorá takto uvádza mladého kresťana do dospelosti, sa volá birmovanie. Príprava mladého človeka na život v spoločnosti sa nazýva „socializácia“. Že to znie múdro? Nuž ide o to, že rodičia, či iní zodpovední dospelí mu povedia: „Takto sa žije, toto sa od teba čaká...!“ Aj v príprave na sviatosť birmovania o to ide. Postupne sa birmovancovi hovorí: „Budeš dospelý kresťan, toto sa bude od teba očakávať!“ A nielen že sa hovorí, aj sa do toho vovádza. Cez rôzne aktivity, náuky, stretnutia i praktické úkony viery. Keď sa mladý človek v rodine púšťa medzi dospelých, rodičia mu často prízvukujú: „A nerob nám hanbu! Šír dobre meno našej rodiny!“ Podobné je to v cirkvi - v duchovnej rodine. Aj v nej nastáva situácia, kedy človek dospieva a má šíriť dobré meno cirkvi. Ba tu ideme ešte hlbšie. Pán Ježiš nám zanechal Ducha Svätého, ktorým nás pripravuje, obdarúva, robí schopnými svedčiť o ňom. Nebeský Otec akoby povedal: „Synu, choď do sveta a kamkoľvek dôjdeš, šír radostnú zvesť, že tvoj priateľ a brat, Pán Ježiš, vás spasil a že chystá pre vás v nebi vlasť... Dávam ti k tomu dary Ducha Svätého!“ Nuž a očakáva sa, že takýto šťastlivec sa bude činiť! Že sa stane vyslancom Pána Boha. 

Práve sviatosťou birmovania sa to deje. Ňou je uvedený do kresťanskej dospelosti, ňou je pasovaný za Kristovho rytiera. Ten má brániť vieru a šíriť jeho kráľovstvo. Úžasné poslanie. Niekto by aj pochyboval: „Ale či ja mám na to?“ Odpoveď je jasná: „Keď Pán dáva toto poslanie, dáva aj dary.“ Hej, rytiera z nás formuje práve Duch Svätý. Jeho vplyvom sa stávame obhajcom Ježiša a jeho učenia. Ale máme to robiť takým štýlom, ako On. Ježiš priniesol nový štýl víťazstva. Zvíťazil láskou. Aj ty, jeho rytier máš „bojovať“ láskou! Nie je to jednoduché, lebo často by človekovi navrela hrča na čele a veci by začal riešiť ručne, stručne. Preto pre tento láskavý štýl „boja“ musí byť vystrojený. Duchom Svätým, jeho darmi. 

Myšlienky na zamyslenie: Možno vieš, ako kedysi pasovali mládencov za rytierov. Ak nie, tak počúvaj! Keď chlapec dorastal, chcel a bol toho hodný, vstúpil do rytierskej formácie. Zodpovední ho zverili skúseným učiteľom, od ktorých dostal všelijaké úlohy a on ich musel plniť! Musel ovládať jazdu na koni, šerm, streľbu, zápasenie, prežiť v divočine... 

Okrem toho si čnosťami šľachtil dušu. Študoval dvornú etiketu, pravidla slušného správania i správanie sa voči dámam. Musel dokázať, že je múdry, čestný, statočný, odvážny, nebojácny i zbožný... 

Ak zložil stanovené skúšky, prišiel preň dlho očakávaný deň: pasovali ho na rytiera. Na slávnosť sa zišla celá jeho rodina, priatelia, duchovní otcovia, veľavážení šľachtici, kráľovskí úradníci i občania mesta. Za prítomnosti všetkých zložil sľub, že bude vždy čestný a statočný. Že bude hájiť slabších a ochraňovať ženy i siroty. A potom mu slávnostne odovzdali meč, štít, rytiersky znak a brnenie. A z mladíka sa stal bojovník proti zlému. 

Veru, aj tí, ktorí chcú prijať sviatosť birmovania - „sviatosť rytierstva“, majú podobnú cestu. Počas prípravy plnia rôzne úlohy a pripravujú sa na tú úžasnú udalosť. A to dobrým chovaním, cvičením sa v skutkoch lásky, v sebazáporoch, statočným vystupovaním... Skúšok je viacej, a kto v nich obstojí, pristúpi k pasovaniu za Kristovho rytiera. Je považovaný za duchovne dospelého „bojovníka“ za vieru! Vidíme ho, ako stojí v kostole a vyjadruje sa k zmluve, ktorú zaňho uzatvorili rodičia. Bolo to pri krste. Teraz sa slobodne a vedome vyjadruje, či sa zrieka zlého, jeho zlých skutkov i pokušenia. Ak odpovie „zriekam!“ ide sa ďalej. Zodpovedný sa ho pýta, či verí v Boha Otca, Syna, Ducha Svätého a v ďalšie skutočnosti Katolíckej cirkvi. Ak odpovie „verím!“, nič nebráni, aby sa pristúpilo k sviatosti. Žiadateľ dostane jeden z najkrajších titulov, aký môže človek dostať: Kristov rytier. A „pasovanie“ sa uskutoční pred duchovenstvom, rodinou i priateľmi. Udelí ho biskup. Je to nesmierne dôstojná chvíľa, lebo na žiadateľa zostúpi sám Duch Svätý. 

Pri tomto akte dostane od neho dary. Rytier dostal meč, brnenie... Vo sviatosti sa dostávajú ešte väčšie, duchovné dary. Dotýkajú sa mysle, vôle, emócií, celej duše človeka. Lenže, či tieto dary birmovanec aj prijme a použije? To záleží len od neho. Od jeho srdca závisí, či zdvihnete duchovné zbrane na obranu Ježiša a núdznych. Lebo aj to sa stáva, že niektorí sa navonok tvária ako rytieri, ale srdce majú ustráchané, ba zradné! To by bolo veľmi zle. Stratili by svoju česť. 

Miništranti, dajme si predsavzatie, že vydržíme v službách Ježiša až do konca života!

Aktivita na stretnutie: Čo by teda daroval Duch Svätý človekovi? Nuž niečo nám dá do vienka pri narodení. Je to usadené v našej prirodzenosti. Berieme to ako samozrejmosť, ale je to od neho! Veľa darov nám dá vo sviatosti krstu. Tu má pôvod aj naše povolanie - či budeš manželom, kňazom, rehoľníkom... A pokračuje to ďalej. Aj vo sviatosti birmovania je nesmierne veľa darov. A nemyslíme na bicykel, či počítač... Lebo niektorí považujú za dar len to, čo môžu poťažkať v ruke, alebo to, čo sa ligoce... Ale sú aj väčšie dary. Duchovné... (Napríklad, niekto nemá trému, keď ide odpovedať k tabuli. Alebo niekoho nerozhádže, keď jeho tím prehráva aj o niekoľko gólov. Ďalší má dar upokojiť priateľa. Iný prekrásne spieva...) Je toľko duchovných darov, že ich ani nevieme vymenovať. Preto sme sa obmedzili na slovo sedem. Tento výraz však v Biblii znamená veľmi veľa. Skúste si tých sedem darov vymenovať! (A súťažíme! :-).

Potom si nalepte na chrbát papier, (lepiacou páskou) a hore napíšte: Máš tieto dary... Chlapci sa môžu pohybovať po miestnosti a jeden druhému napíše, aké dary na ňom vidí. Po chvíli si ich miništranti prečítajú a vyjadria sa, ako ich používajú pre dobro svojich priateľov, rodiny, farnosti... Nakoniec nech skúsia odpovedať na otázky: Čo hlavné máš na tomto svete urobiť? Aká je tvoja misia? A aká miništranta, čo sedí vedľa? Čo si o tom myslíte? A čo si o tom myslí vedúci stretka? (Veľa napovedia dary, ktoré ten-ktorý miništrant má). 

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Porozprávajte sa, ako sa u vás v rodine či v mieste bydliska uvádza do dospelosti? Kedy je vo vašej rodine považovaný chlapec a kedy dievča, že sú už dospelí? (Napríklad, keď chlapec rozloží v peci oheň. Alebo mu otec zverí rúbanie dreva. Alebo keď dievča uvarí večeru, alebo ide zaplatiť na poštu nejakú faktúru, alebo...?)

2. Aké vlastnosti by mal mať dospelý človek? A aké dospelý kresťan? Skúste ich vymenovať. Myslíte si, že veriaci (birmovanci) používajú svoje dary na šírenie Božieho kráľovstva, alebo o tom ani nevedia? A čo miništranti? Cítia sa ako veľvyslanci Boží? Čo to znamená? Hoďte o tom serióznu reč!

3. Istotne si videl veľa filmov, v ktorých sa hrdinovia chystajú na misiu. Trebárs ako zachrániť svet. :-). Ako sa ty chystáš na svoju životnú misiu? Aké vlastnosti, akú „výstroj“ a akú „výzbroj“ ti k tomu treba? Dá sa odhadnúť tvoja misia podľa tvojich darov? Čo o tom viete? Pomôžte si navzájom to pochopiť. 

4. Nuž a môžete si urobiť aj skúšku odvahy. Nájdite vhodné miesto, vhodný čas, pripravte úlohy a spusťte to. (Miništranti môžu trebárs niečo doniesť od cintorína, alebo z iného „opusteného“ miesta...). A čo sa z toho dá získať? Nuž trochu preveríte statočnosť miništrantov! Ale dávajte pozor, aby sa nezľakli a nechytili nejaký kolaps! :-). Až sa vám srdce upokojí, povedzte si, čo ste pri akcii cítili. A aj to, prečo má človek strach. Ako s ním bojovať? Máš strach, ak začneš hovoriť niekomu o Ježišovi? Alebo keď upozorňuješ kamaráta, že robí zle? Čo môže v tom urobiť Duch Svätý?

Predsavzatie: Zamyslieť sa, ako využívaš dary, ktoré ti zveril Duch Svätý. 

Príbeh

„Rýchlo! Utekajte! Valí sa na nás čierňava!“ kričali ľudia v uliciach Pompejí a kto vládal, šprintoval k moru. Vezuv, vysoký štít sa totiž otriasal v základoch. Všade bolo počuť hrozivé dunenie. Nejaký chlap chytil za ruku dieťa a utekal s ním dole ulicou. No vtom sa zablysklo, nastal ohromný hukot a zdalo sa, že časť vrchu vyhodilo do povetria. Po zábleskoch však nastala tma. „Zachráň sa, kto môžeš!“ Ozýval sa akýsi jačavý krik ženy, ale aj ten o chvíľu zanikol. Ozvala sa ďalšia séria výbuchov a nastalo desivé ticho. Nikde ani hlások. Len v povetrí sa vznášal popol a husto padal na domy, záhrady i bezvládnych ľudí... 

Asi takto vyzerala hrôza po výbuchu sopky Vezuv, zhruba pred dvoma tisíckami rokov. Roky ubiehali, o tragédii sa vedelo, ale nové generácie ľudí mali iné starosti, než len spomínať... Na postihnutom mieste sadili ovocné stromy, pestovali zeleninu... Až o niekoľko stoviek rokov začali robiť vykopávky a tie priniesli obraz, ako sa vtedy žilo. Zachovali sa maľby, budovy, sochy... Všetko, čo zasypal popol. No jedno miesto odkrylo čosi mimoriadne.

V sopečnej láve sa objavil rímsky vojak. V jednej ruke mal kopiju, v druhej štít a na boku meč. Postoj mal vzpriamený, nohy rozkročené... Keď mesto zasiahla tragédia, bol práve na stráži. Každý utekal, no on zostal na mieste. Neutiekol. Nesmel a ani nechcel. Vedel, čo je jeho povinnosť. Vojak vydržal na svojej pozícií, hoci ho horúca láva postupne zalievala. Statočne zomrel v službe. Bol verný svojmu poslaniu. Po dvetisíc rokoch ho našli v láve stáť v pozore. Necúvol ani o krok, taký udatný bol! Aj život položil, aby si zachoval česť.

Vojak sa obetoval za nejakú vec. O čo viac by sme sa mali obetovať my za šírenie Božieho kráľovstva! Ako sa ale k tomu dopracovať? Nuž si Boží rytier, ktorý má prosiť Ducha Svätého o silu a vernosť. O to viac, že si miništrant! Prosme: „Pane Ježišu, daj, aby sme aj my boli tvojimi statočnými vojakmi a volili si radšej zomrieť ako Ťa zradiť.

Comments