Články‎ > ‎...‎ > ‎

VI.08. Obrad krstu III.

uverejnené 7. 1. 2016, 9:43 používateľom Jozef Možiešik
Slovo pre animátora. Dnes tému krstu uzavrieme. Povieme si o krste dospelých, aj o obnove krstných sľubov. A nezabudneme upozorniť aj na jemné odlišnosti, ktorý má liturgický priebeh krstu vo svätej omši. Zhrnieme si o ňom základné poznatky, preto ponúkneme aj test. Ten si ale môžete rozdeliť aj na niekoľko častí a použiť ho aj v predchádzajúcich stretnutiach. Je trochu humorný, no to nám vôbec nevadí, však? A ak ho rozšírite medzi priateľov, to nás len poteší. Dobrým ovocím rozpravy o krste by bolo, keby si miništranti často súkromne opakovali krstné sľuby a tešili sa na chvíle, kedy budú miništrovať pri obrade krstu.

Metodika: Slávnosť víťazstva a vyvolenia.

Materiál: perá, zápisníky, Sväté písmo, liturgická kniha na vysluhovanie krstu, misál.
Aktivita s Božím Slovom: Prečítame si, ako videl svätý Pavol situáciu človeka po krste (porov. Rím 6, 2-5).

Veď sme zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť? Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní.

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Krstom sme ozaj zomreli hriechu. Vyjadruje to ponorenie do vody. Ponorenie znamená smrť. Ale starého človeka! Ježiš nás nenechal tam dlho a zabezpečil nám vynorenie sa, teda život! A nie hocijaký! Večný! Keď to Adama a Eva zbabrali, spôsobili taký škodlivý zásah do ľudskej prirodzenosti, že opäť bol potrebný Boží zásah. Aby sa to pokazené v nás napravilo! Za zásah zaplatil Kristus obetou na kríži a pre konkrétneho človeka sa to deje krstom. U prvých kresťanov sa najprv krstili dospelí, no Pán Ježiš povedal, že aj deťom patrí nebeské kráľovstvo (porov. Mt 19, 14). A tak sa do cirkvi prijímali aj deti. Pre krst sa vypracovala liturgia. Tú pre deti sme si už rozobrali.

Obrad krstu pre dospelých má niektoré obmeny. Nie vo forme ani v matérií, ale v tom, že dospelý človek hovorí sám za seba. Osobne sa zrieka zlého a osobne vieru aj vyznáva. Pred krstom si vzbudí úmysel, že chce krst prijať a ľutuje všetky svoje hriechy. A tie sa mu všetky odpúšťajú!!! Krstní rodičia sú prítomní a ich úloha spočíva vo vytvorení duchovnej rodiny a v sprevádzaní pokrsteného. Akokoľvek ide o slávnosť víťazstva a vyvolenia.

Myšlienky na zamyslenie: Krst má svoju silu zo smrti a zmŕtvychvstania Ježia. Pán miništrant, ako prežívaš omše? Prečo táto otázka? Tam sa to totiž Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie opäť a opäť sprítomňuje! Naberáš z nej silu? Krst je premáhanie zla. Boj s hriechom... Ako je to s tebou? Ani si nezačal? Takže nakoniec, čo to žiješ? Akú mobilnú hru? Akú virtuálnu realitu? Si ešte Boží človek? Hej, ale aký? Podobáš sa na toho, kto ti dal v krste novú identitu? Podobáš sa na Boha Otca? Ako miništrant by si to mal zvládnuť!

Veru, veľa otázok sa v súvislosti s krstom vynára. A je to preto, lebo je to nesmierne dôležitá udalosť. V živote sa u každého udeje len raz! Ale je aj iná veľmi milá udalosť: obnova krstných sľubov. Verejne sa robí pri slávnostných príležitostiach. (Skladanie rehoľných sľubov, niekedy pri sobáši, vysviacke... Ale aj na vigíliu Veľkej noci.) No vy si ich môžete obnoviť aj súkromne a to hocikedy. Lebo je nádherné pripomenúť si to, čo je náplňou krstu a hlásiť sa za Božie dieťa! A ešte niečo. Sľub je dôležitá vec! O to viac Bohu!

Aktivita na stretnutie: Test: Všetko možné o krste. Test môžete rozdeliť na viacej stretiek.

1. Kto môže byť pokrstený? a) hocijaký človek, b) v kresťanského Boha veriaci človek, c) nadšenec za Boha.
2. Čo dáva krst? a) náskok na ceste do neba, b) milosť posväcujúcu, c) Božie detinstvo.
3. Čo je v krste matéria? a) živá a neživá vec hmotnej podstaty, b) krstiteľnica, c) voda.
4. Čo je v krste forma? a) odliatok danej veci, b) krizma, c) slová krstu.
5. Slová krstu sú: a) Meno, buď pokrstený v mene Otca, Syna i Ducha Svätého, b) XY, a ja ťa krstím v mene Otca, Syna i Ducha Svätého, c) XY, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
6. Kto môže krstiť? a) hociktorý človek, ktorý to vie a má úmysel, b) len kňaz, c) človek po birmovke.
7. Môže sa druhý krát krstiť? a) výnimočne, b) nie, c) áno, ak dotyčný spáchal mimoriadne hriechy.
8. Čo sú krstné sľuby? a) dodatok rehoľných sľubov, b) súčasť krstnej zmluvy, c) záväzok k viere, nádeji, láske.
9. Čo je podmienečný krst? a) krst tých, čo sú v podmienke, b) krst, ktorý sa udeľuje, ak bola pochybnosť, či bol pôvodný krst platný, c) krst v prípade problémových krstných rodičov.
10. Existuje krst túžby? a) nie, lebo túžba nie je fyzikálne overená, b) ide o výmysel liberálov, c) v prípade nemožnosti pokrstenia si ho môže žiadateľ vzbudiť.
11. Môže sa človek sám pokrstiť? a) nie, b) áno, ak je sám a je núdza, c) áno, ide o bežný úkon.
12. Krst mučeníctva je: a) nie je, b) tak sa označuje situácia, v ktorej človek zomiera za Krista, hoci ešte nie je pokrstený, ale túži po ňom, c) je situácia, keď sa mučeník pred smrťou pokrstí.
13. Čo je milosť posväcujúca? a) dar v ktorom je Boží život, b) súvisí s Mojžišom a mannou nebeskou, c) je fluidum, vďaka ktorému človek zvláštne žiari.
14. Čo je milosť pomáhajúca? a) pomoc v pravú chvíľu, b) zásah Boží na získanie milosti posväcujúcej, c) je Boží dar, ktorý pomáha pri zvláštnych prírodných pohromách a okolnostiach.
15. Môže sa krstiť čajom? a) nie, b) výnimočne, c) áno, prirodzeným, bez konzervantov.
16. Môže krstiť človek v ťažkom hriechu? a) v žiadnom prípade, b) áno, c) krst by bol neplatný.
17. Môže sa krstiť mliekom? a) ak je tam viac vody ako mlieka, b) nie, c) ak niet inej tekutiny.
18. Môže sa krstiť slinami? a) nie, b) ak nie je ich veľa, c) áno, lebo je to prirodzená tekutina.
19. Môže sa krstiť minerálkou? a) len prirodzene čistou, b) ak nie je perlivá, c) v žiadnom prípade.
20. Platí krst bez krizmy? a) nie, b) áno, c) čo to je?
21. Čo je krstná zmluva? a) dôležitý dokument z farského úradu o krste, b) písomnosť podobná rodnému listu potrebná k manželstvu, c) vzťah uzatvorený medzi Bohom a človekom pri krste.
22. Biela košieľka pri krste je: a) podstatná časť krstného úkonu, ktorá pripomína človekovi krst, b) symbolizuje čistú dušu po krste, c) pripomína zaradenie dieťaťa medzi chóry nebešťanov a anjelov.
23. Načo sú krstní rodičia? a) symbolizujú krstný zrod dieťaťa pre nebo, b) keby zomreli rodičia, tak majú povinnosť adoptovať si dieťa, c) sú na pomoc pri výchove pre dodržanie krstnej zmluvy.
24. Aký by mal byť krstný rodič? a) dospelý, pobirmovaný a praktizujúci kresťan, b) zosobášený kresťan, c) kresťan dobre ovládajúci Katechizmus Katolíckej cirkvi.
25. Pri krste sú najdôležitejšie: a) vízie o pokrstenom, b) viera, c) potrebné artefakty k sviatosti.
26. Pomazanie olejom pri krste symbolizuje: a) aby sa pokrstený pri zápasoch vyšmykol diablovi zo zovretia, b) aby bol pokrstený ľstivý ako had, c) aby dobrota vyvierala z neho ako sladký olej.
27. Môžu sa zobrať krstný rodič a ten, komu boli za krstného? a) áno, b) nie, c) neviem.
28. Zažatá svieca symbolizuje: a) svetlo nadšenia, b) Kristovo svetlo v duši pokrsteného, c) nádej, že sa život kresťana nedá pod mericu.
29. Pri krstných sľuboch sa hovorí: a) budem a uvidím, b) zriekam a verím, c) budem dobrý a cnostný.
30. Pri krste sa voda na krsteného: a) leje, b) prská, c) kropí.
31. Voda sa dáva na: a) zátylok, b) čelo, c) na hruď pokrsteného.
32. Prečo sa dáva pri krste dieťaťu meno? a) aby malo ochrancu, (patróna) a vzor komu sa pripodobniť, b) akosi sa musí volať, c) je to dobrým zvykom pre zvýraznenie rodinnej príslušnosti.
33. Meno pri krste má byť: a) romantické a také, ktoré sluší k tváričke dieťaťa, b) vhodné k priezvisku, c) podľa svätca, ktorého si volí za vzor a ochrancu.
34. Krst dáva nezmazateľný znak, ktorý je: a) trvalý, b) do prvého ťažkého hriechu, c) po dobu neurčitú.
35. Krstná zmluva sa obnovuje: a) birmovkou, b) sviatosťou zmierenia, c) milodarom do zvončeka.
36. Ponorenie do vody pri krste znamená: a) už je ti amen, b) obmytie sa, c) smrť starého človeka.
37. Krst nás začleňuje do Cirkvi teda tvoríme: a) spoločenstvo bratov a sestier, b) spoločnosť, c) pekné reči, nič.
38. Krst je: a) jednorazová akcia s patričnou slávnosťou, b) projekt na celý život, c) veľká oslava celej rodiny.
39. Krst najviac vystihujú slová: a) konečne je za tým, b) oplatil sa kvôli darčekom c) nastáva čas "Kristiť" sa.
40. Krstom sa človek vážne zaväzuje, že: a) bude budovať Božie kráľovstvo, b) že si bude žiť, c) že sa nepobije s iným pokrsteným človekom.

Správne odpovede: 1.b, 2.b, 3.c, 4.c, 5.c, 6.a, 7.b, 8.b, 9.b, 10.c, 11.a, 12.b, 13.a, 14.b, 15.a, 16.b, 17.b, 18.a, 19.a, 20.b, 21.c, 22.b, 23.c, 24.a, 25.b, 26.a, 27.b, 28.b, 29.b, 30.a, 31.b, 32.a, 33.c, 34.a, 35.b. 36.c, 37.a, 38.b, 39.c, 40.a.

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Už viete, kedy ste boli pokrstení? A slávite to? Ak nie, zistite deň svojho krstu i okolnosti. A povedzte to kamarátom. 2. Cirkev pozná krst aj v mimoriadnych okolnostiach. Takými sú napríklad situácie, v ktorých dieťa zomiera alebo je v nebezpečenstve smrti. Aj k tomu existujú smernice a môžete si ich aspoň informatívne pozrieť v príslušnej liturgickej knihe. 3. Zosumarizujte si postoje miništrantov pri krste. (Najlepšie na mieste krstu a podľa liturgickej knihy na vysluhovanie krstu). 4. Poučte sa aj o obrade krstu počas svätej omše. (Vtedy sa privítanie koná na začiatku omše a je namiesto úkonu kajúcnosti. Ak je krst v nedeľu, čítania sa berú z nedele. Krédo sa vynechá, pretože sa nahrádza vyznaním viery pred krstom. Slávnosť krstu pokračuje exorcizmom a ďalšími úkonmi až po odovzdanie zapálenej sviece. Modlitba veriacich sa berie z krstného obradu, ale pridajú sa prosby za Cirkev a Svätého Otca. Odovzdanie zapálenej sviece sa spolu s obetovaním dieťaťa vykoná až na záver svätej omše. A požehnanie otca i matky je úplne na konci svätej omše. Nahradzuje zvyčajné požehnanie ľudu). Na prvé čítanie to znie zložito, ale na všetko sú liturgické knihy s kvalitným popisom, ako sa má pri krste pokračovať. Je dobré si ich pre konkrétnym krstom naštudovať a riadiť sa nimi.

Predsavzatie: Obnovte si krstné sľuby. Môžete to urobiť na stretnutí, alebo aj súkromne.

Príbeh

V roku 1983 vrcholila takzvaná Studená vojna. Svet bol rozdelený, Západ súperil s Východom. Mocnosti združené okolo USA stáli proti tým okolo ZSSR. A všetci zbrojili. Nechýbali hrozivé vyhrážky o zničení tých druhých. Hranice sa strážili a každý bol v strehu, pretože na obidvoch stranách boli sústredené obrovské množstvá vojska, techniky a aj atómových zbraní. Všetci boli nervózni! Špióni pracovali na plný výkon a vo vzduchu viselo čosi nepríjemné! Aj politici boli presvedčení, že čosi sa stane. A keď sa na Západe konalo obrovské vojenské cvičenie, v ktorom sa počítalo s atómovým útokom, nervy zodpovedných boli na prasknutie.

26. septembra 1983 nastúpil do nočnej služby neďaleko Moskvy plukovník Stanislav Petrov. Tu bolo stredisko na sledovanie vzdušného útoku na Sovietsky zväz. Vyštudovaný inžinier bol špecialista na počítače. Služba ubiehala ako zvyčajne, ale zrazu ruský systém rýchleho varovania zistil, že zo základne na západe Európy bola vypálená raketa s jadrovou bombou. Radary to jasne ukazovali. Zbadala to aj celá pracovná smena, vyše 200 ľudí. Oči prítomných pozerali na veliteľa. Ktosi s hrôzou vykríkol: „Súdruh plukovník, nepriateľ útočí!“ Dôstojník Petrov presne vedel, čo má v takejto situácií robiť: vyhlásiť poplach a pripraviť proti úder! Avšak plukovník zachoval rozvahu a do vzniknutého zmätku skríkol: „Ticho! Sadnúť, zachovať pokoj!!“ A rýchlo uvažoval: „Nie je možné, aby odpálili len jednu raketu. Veď musia vedieť, že odveta bude masívna. Jednou raketou by nič nedosiahli... Máme poruchu? Ide o falošný poplach?“ Chvíľu počkal a opäť vyhodnocoval údaje z radaru. A mal pravdu. Na obrazovke sa nič neobjavilo.

Ako neskôr vysvitlo, problém vznikol na zvláštnych oblakoch, ktoré odrážali rádiové vlny. Celý prípad vyšiel na svetlo až v roku 1998. Der Spiegel informoval, čo by atómová vojna znamenala pre svet: okolo 5000 bojových hlavíc by sa zosypalo na husto obývané územia v Severnej Amerike, Európe i Ázii. Viac ako 1124 miest, prakticky všetky centrá s viacej ako sto tisíc obyvateľmi by boli vymazané. V okamihu by bola asi miliarda mŕtvych a 500 miliónov zranených ľudí. „Svet môže byť rád, že som túto noc mal velenie ja, a nie nejaký otupený vojak“, poznamenal Petrov, ktorý po odchode do dôchodku žil utiahnuto. Na stene mal foto vesmíru a ikonu Panny Márie. Zachránil svet a vedel, že nebo mu v tom pomohlo.

Možno, že by vojak rozhodol inak. Prísne, podľa predpisov a pravdepodobne zle. I miništrant sa musí rozhodovať. Ako dobre, ak je to podľa viery, podľa Božej vôle. Či je to už v bežnom živote a či pri miništrovaní. I pri liturgii krstu.
Comments