Články‎ > ‎...‎ > ‎

VI.05. Krst ako zmluva s Bohom

uverejnené 7. 1. 2016, 9:29 používateľom Jozef Možiešik
Slovo pre animátora: V poslednej téme sme si predstavili krst ako vštepenie človeka do Krista. Povedali sme si, že vďaka krstu v nás koluje niečo z Ježiša – milosť posväcujúca. Je to Božská dynamika, večný život, množstvo darov, DNA Božieho dieťaťa,... Dnes si pozrieme na krst ako na zmluvu. Zmluvu? Hej, je najdôležitejšia, akú kto kedy uzavrel! Chlapcom to aj patrične zvýrazníme! Okolo témy Zmluvy sa budú točiť aj naše aktivity. Snažíme sa, aby miništranti prijali hlboké povedomie, k čomu sa krstom zaviazali. A v praktickej časti ideme ku krstiteľnici!

Metodika: A tak ti sľubujem, že... A ja zase...

Materiál: Perá, zápisníky, čisté papiere, (pre každého dva), Sväté písmo.

Aktivita s Božím Slovom: Keďže dnes bude veľa reči o zmluve, na úvod si prečítame text z evanjelia, v ktorom sa píše o novej a večnej zmluve. Budeme hovoriť o tej, ktorú ustanovil Pán Ježiš pri poslednej večeri. Súradnice textu sú: Mt 26, 26-28.

Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Zmluva o ktorej je reč je nová a večná. Slovo „Nová“ znamená, že všetky staré (s Noemom, Abrahámom, Mojžišom) popadali. Slovo „Večná“ nám zas hovorí, že inej už nebude. Túto, čo jediná platí uzavrel Kristus, Boh i človek zároveň. S kým ju uzavrel? S nebeským Otcom. Ako človek zastupoval nás ľudí. A to, že je aj Boh znamená, že všetko čo urobil má nesmiernu hodnotu. Zmluvy sa uzatvárajú podaním ruky, podpisom, slovom „áno“, kývnutím hlavy,... Ježiš ju uzatvoril nezvyčajným činom: obetou na kríži. Akoby povedal nebeskému Otcovi: Ja zaplatím za všetkých ľudí a ty im dáš nebo. Lebo tak je to spravodlivé. Lebo ich urážka je nekonečná, tak aj vyrovnanie musí mať nekonečnú cenu. On bol aj obetou v tejto zmluve. Obetou zaplatil za naše hriechy. Všetky naše hrôzostrašné činy odčinil.

A čo znamená pre nás táto zmluva? Že kto ju prijme, môže byť spasený... Ako ju ale môžem prijať? Boh ustanovil jeden úkon, ktorým môžem osobne vstúpiť do tejto zmluvy. Volá sa krst. Len tak málo? Hej, len tak málo! Osobne sa vyjadrujem k tejto zmluve v krste. Čo je v nej? K čomu sa zaväzujem? Obsah tejto zmluvy je v krstnom sľube. Sú tam otázky takéhoto druhu: Zriekaš sa zlého?... Veríš v Boha...? Ak to povieme inak, tak ide o toto: Prijímaš Boží štýl života? Teda zriekaš sa zlého a budeš žiť podľa Lásky? Áno? Áno! To je zo strany človeka. A čo dáva Boh v tejto zmluve? Boh akoby povedal: Spasím ťa! Budem ti na pomoci. Dám ti nebo!

Táto zmluva sa uzatvára liatím vody na človeka a slovami krstu. Práve vtedy sa to stane! Krstom sa vlastne hlásim a kričím: „Aj ja chcem vstúpiť do Novej a večnej zmluvy! Aj ja chcem zomrieť hriechu a vstať k novému životu...!“ To je v krstnom sľube: Slovo zriekam - vyjadruje zomretie. A slovo verím – vyjadruje vstanie k novému životu. K novému štýlu života! Kedysi sa to znázorňovalo aj tým, že človek vstúpil do veľkej krstiteľnice, ponoril sa do vody, zomrel ako starý človek, utopil ho! A vynoril sa ako nový. Voda zmyla, odplavila hriechy starého človeka a priplavila milosť.... Potom sa mu dalo biele rúcho. Takýto čistý vznikol, nanovo sa zrodil.

Keďže dnes sa krstia aj deti, ktoré ešte nevedia hovoriť, tak namiesto nich túto zmluvu uzatvárajú rodičia a krstní rodičia. Tí sú na pomoc dieťaťu, aby vládalo žiť túto zmluvu. (Ako ťažké je to dodržať, keď sú rodičia alebo krstní rodičia neveriaci, nepraktizujúci kresťania, rozvedení, alebo len naoko veriaci... Kňazi to majú za povinnosť zistiť a preto niekedy aj nesúhlasia s krstnými rodičmi. Čo títo zase nechápu a dudrú na kňazov.)

Nuž a niekedy sa musí krst aj odmietnuť. Prečo? Nuž krst je vážny záväzok. A ak nie je záruka, že niekto zabezpečí výchovu, ktorá pomôže dodržanie tejto zmluvy, tak sa môže dieťaťu „priťažiť“. Má plniť zmluvu a ani nevie akú, prečo, začo, načo,... A keď sa dozvie, že je pokrstený, bude vyčítavo gániť na Cirkev? Nadávať, že má niečo plniť, čo nechce? Preto musí byť záruka, že niekto v rodine zabezpečí výchovu podľa tejto zmluvy. Aspoň stará mama! (No to sme už dopadli, však! Tá najslabšia persona istí to najdôležitejšie!) Preto Cirkev navrhuje, že pre krst sa môže človek rozhodnúť i neskôr – keď už vie, o čo ide!

Myšlienky na zamyslenie: Štýl života podľa krstu je náročný ale možný. Odkiaľ máme tú nádej? Lebo Boh človekovi pomáha žiť. On zaviedol tento štýl života. On našepkáva človekovi, čo má robiť. Posilňuje ho, upozorňuje na nebezpečenstvá, ktorým sa má vyhýbať, radí mu s kým sa má kamarátiť, čo nepozerať, čo čítať a čo nečítať, čo hrať a čo nehrať... Upozorňuje ho, kde má pridať, dáva mu cítiť čo je láska, ako dobre je byť dobrým, ako sa obetovať za rodinu a ľudí, kde zakročiť, keď treba... Takto Boh s človekom kráča, aby ho priviedol do neba. Nie, nie je to nič smutné, ani nudné. Naopak. Tento štýl je plný dynamiky, dobrodružstva, odvahy, nasadenia za dobro,... Tento štýl sa vola svätosť a miništrant by mal byť v ňom ťahúňom, lídrom. To je žiť „in“.

Dokázali to už mnohí pred nami. Voláme ich svätci – najkrajší ľudia na tejto planéte, priatelia Boží, ozdoby ľudstva, klenoty v daných situáciách, hrdinovia na hradbách, zástancovia slabých,... Patria medzi nich takí, ktorí nezohli kolená pred mocnými a pyšnými! Takí, ktorí sa vedeli pozrieť do očí aj vládcom a povedali im kde robia zlo! Takí za ktorými išli milióny iných. Búrali diabolské obmedzenia a snívali o novom krásnom svete. A nielen snívali. Urobili všetko, čo bolo v ich silách. Jednu ruku podali Bohu a druhú slabému človekovi. Leteli do večnosti na dvoch krídlach: na krídle krásnych ľudských vlastností a na krídle nadprirodzených milostí. To boli ľudia! To boli odvážlivci! To boli hrdinovia! A že nič o tom štýle života bližšie neviete? A to ste miništranti? Vy by ste mali byť protagonistami, teda šíriteľmi tohto štýlu života!

Aktivita na stretnutie: Je čas "navštíviť" krstiteľnicu v kostole. Obzrite si ju pozorne a porozprávajte sa, prečo je na takom čestnom a dôležitom mieste? Prečo je nádherne vyzdobená a čo znamenajú symboly, ktoré sú na nej? V rozhovore zistite, či toto miesto majú veriaci v úcte, alebo ho ani nevnímajú. Či si uvedomujú, že tento priestor je miestom, kde sa narodili pre nebo? Nezabudnite rozviesť ako sa krstilo kedysi (u prvých kresťanov...) a ako sa krstí dnes. Prečo je to tomu tak? (Z praktického hľadiska?) Potom im ukážte ako sa drží pri krste dieťa a zvýraznite, že sa tú uzatvára zmluva s Bohom. S Bohom priatelia!

Môžete chlapcom pripomenúť ich krstnú zodpovednosť nasledujúcou krátkou úvahou: Počíta sa s tým, že keď dieťa odrastie, tak začne krstnú zmluvu s Bohom plniť. No stáva sa, že túto zodpovednosť nevnímajú. Mnohí ani nevedia, že majú uzavretú nejakú zmluvu, iní na to kašlú,... Ba niektorí zmluvu vedome a dobrovoľne vypovedajú. Ťažkým hriechom. Niektorí sa však spamätajú a obnovujú ju sviatosťou zmierenia. Ach, ako to úžasne Kristus zariadil. Nech je akokoľvek zle, krstná zmluva sa dá opäť obnoviť: úprimným vyznaním previnení a ľútosťou týchto hriechov. Po kňazskom rozhrešení človek opäť padá do Božieho náručia a je jeho dieťaťom. (Vedúci môže ukázať na spovednicu, kde sa obnova krstnej zmluvy koná!)

Pokračujme v pozitívnom duchu: Vďaka Bohu sú aj kresťania, ktorí to myslia vážne a zmluvu napĺňajú svedomitým životom. Poznáte niektorých, ktorí naplno žijú krst? Necháme chlapcom priestor na výpovede a stretnutie pri krstiteľnici zakončíme súťažou: „Chlapci, kde sa v kostole pripomína, že sme pokrstení a máme zmluvu?“ (Miništranti istotne budú hádať rôzne miesta, ale odpoveď je: „Pri vstupe do chrámu, pri prežehnaní sa svätenou vodou z krstiteľničky.“ A opäť môžeme zvýrazniť, ako nám tento moment uniká!)

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Doprajte si ticho, rozdajte papiere a potom urobte úvod do aktivity: Chlapcom povedzte, či už niekedy videli zmluvu. (Je popísaná od vrchu nadol, sú tam všetky dôležité osobné údaje, adresa, mobil, mail, číslo účtu,... A potom čo je predmetom zmluvy, kto čo dá, za čo to predá, čo bude ak sa zmluva nedodrží (sankcie), atd, atd.) Nech skúsia urobiť takúto zmluvu s Bohom. 2. Na druhú stranu papiera nech to všetko zjednodušia. Nech zaznačia len to, že Boh v krste sľúbil pomoc a nebo. Človek zrieknutie sa zlého a život podľa Božej lásky. A dole nech dajú dátum krstu a odtlačok prsta. Nakoniec zvýraznite, že to sa udialo pri krste! 3. Vysvetlite miništrantom termín „Bianco“ účet. (biely, čistý). (Ide o zmenku, na ktorej je len podpis. Ten, kto ho má si tam môže nárokovať hocičo.) Potom povedzte: „Komu by ste vystavili taký účet, že prijmete, zaplatíte všetko, čo tam napíše? (Asi nikomu.) A Bohu? Povedali by sme mu, nech do môjho života dá, čo sa mu páči a ja to prijmem...? Podpísali by ste to chlapci? Dôverujete takto v dobrotu Pána Boha? V to, že je náš Otec? Ak áno, tu je čistý papier a podpíšte!“ (Sledujeme reakciu chlapcov a potom môžeme okolo toho rozviesť debatu. Ako sa cítili? Čo by bolo pre nich ťažké prijať? Ako je to s chorobou, so smrťou...? Trochu tak odhalíme v akom vzťahu sme k Bohu.) 4. Môžete sa porozprávať aj na tému: Či už boli miništranti na krste. Ak áno, čo sa im najviac z neho páčilo? A ako to vnímajú? Vidia len „povrch“ úkonu, akcie alebo aj niečo hlbšie?

Predsavzatie: Prehodnoť svoje plnenie krstnej zmluvy. A zakonči to modlitbou v ktorej poďakuješ za to, čo sa ti podarilo a odprosíš za nedostatky, ktorých si sa dopustil.

Príbeh

Misionár sa vrátil po dlhom čase do indiánskej dediny. Mal na starosti viacero dedín a osád a kým ich všetkých ponavštevoval, ubehlo aj pol roka. Po srdečnom zvítaní sa s ľuďmi a výmene noviniek, začal bežnú pastoračnú činnosť. Vyučoval katechumenov, krstil deti, iných pripravoval na sobáš,... A ako vždy aj teraz ohlásil čas, kedy bude spovedať a kedy budú sväté omše. Mal radosť, lebo ľudia sa hrnuli na svätú spoveď a on sa tejto službe venoval s láskou a trpezlivosťou.

Po čase zbadal, že jeden starý indián chodí na sväté prijímanie i keď na spovedi nebol. Počkal si ho a jemne ho oslovil: „Brat môj, ty nechceš ísť na svätú spoveď? Alebo si hádam niekde bol odcestovaný a tam bol kňaz u ktorého si sa vyspovedal?“ Indián sa pozrel do očí misionára a vážnym hlasom povedal: „A vari môže človek porušiť zmluvu, ktorú uzavrel s Bohom? Ja som celý ten čas, čo si tu nebol žil podľa toho, čo som Bohu sľúbil. Myslím si, že som zostal Bohu verný!“

Misionár od údivu zaklipkal očami: „No toto... Skutočne ste vydržal! To sa cení!“ Veril tomuto statočnému chlapovi, ktorý vždy dodržal slovo. O to viac, keď ho dal Bohu. Ale keď ho misionár poučil, že človek sa môže prehrešiť aj nevedomky, aj drobnosťami a že je dobré, ak si človek prečisťuje dušu sviatosťou zmierenia, indián s nadšením pristupoval aj k tejto sviatosti. Veru, na svete ešte sú ľudia, ktorí vnímajú hodnotu krstu, vedia dodržať slovo, ktoré dajú človekovi a najmä to, ktoré dajú Bohu.

Dnešný svet veľmi potrebuje takýchto statočných ľudí. Lebo sa tu ponúkajú rôzne alternatívne štýly užívania si, ktoré však s krstným štýlom života nemajú nič spoločné. Nie je úlohou miništrantov ukázať, že život s Bohom nie je nudný? Nájdu sa dnes ešte takíto hrdinovia, ktorí sa neboja takto žiť a majú z toho radosť? Ja verím, že ešte sú! A gratulujem ti, ak medzi nich patríš!
Comments