Články‎ > ‎...‎ > ‎

VI.02. Miništrant a sviatosti

uverejnené 7. 1. 2016, 9:17 používateľom Jozef Možiešik
Slovo pre animátora:
Začíname šiesty ročník formácie miništrantov a hoci sme už za polovicou všetkých tém, ešte máme toho pred sebou dosť! V tomto roku budeme hovoriť o sviatostiach. Poukážeme na ich význam pre život kresťana a povieme si aj o službe miništrantov počas ich vysluhovania. Dnes začneme všeobecne, teda priblížime si na čo slúžia, odkiaľ sa vzali... Tak ako po iné roky aj teraz zachováme osvedčenú štruktúru: Prácu so Svätým písmom, vysvetľujúci text, (ktorý môžete miništrantom prečítať), myšlienky na zamyslenie, aktivity, predsavzatie i príbeh. Ak by ste sa chceli dozvedieť niečo viac, prípadne navrhnúť obohatenie stretnutia o skvelé postrehy, radi to prijmeme a zapracujeme.

Metodika: Sviatosti - pramene života.

Materiál: Perá, zápisníky, Sväté písmo.
Aktivita s Božím Slovom: Tému prehĺbime zamyslením sa nad Svätým písmom.

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. (Jn 19, 28-35).

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: „Sviatosti? A čo to je?“ pýtajú sa jedni. „Sviatosti? A načo sú mi?“ – počuť niekedy reči v takomto duchu. „Stačí, že som pokrstený,“ tvrdia iní. A dodávajú: „Spoveď? Z čoho? Veď som nikoho nezabil...! Do kostola chodím občas. Načo sa trhať... Ale idem tam vcelku rád. Postojím si na schodoch, pofajčím pred kostolom, podebatím s kamarátmi... Birmovka? Tá bola poslednou sviatosťou v mojom živote. Chcela to babka a bol za to sľúbený bicykel... Inakšie si myslím, že som dobrý kresťan. Keby každý žil aspoň tak ako ja, bol by tu raj na zemi!“ Niekto nazval takýchto kresťanov kolieskovými. V kočíku ich doviezli na krst. Pár krát v živote odskočili na kolesách bicykla či auta do kostola. Na svadbu ich tiež doviezli vo veľkom "fáre"... A nakoniec ich odvezú v truhle na rozheganom vozíku na cintorín. A je to!? Pre toto žije veľký počet kresťanov? O to im ide? A z čoho žije takýto "dobrý" kresťan? Aký je jeho duchovný pokrm? Vie vôbec, čí je? V čo verí? A je ešte kresťan? Z čoho čerpá silu pre život? Z posedenia pri pive, z televízie, šialených zábav? Realizuje "svoj život", ktorý často končí nárazom do betónu. A je koniec! A čo potom? Nuž my veríme, že miništranta obchádzajú takéto hororové scenáre života. Sme presvedčení, že sviatosti majú v ich živote obrovský význam. Pripomeňme si o čo vlastne ide.

„Haló, počuje ma niekto? Chcel by som privatizovať nebo!“ Odvážny výkrik, ktorý je vďaka Ježišovi realizovateľný. Ale nejde o privatizáciu klasickou cestou. A vôbec, je niečo na sprivatizovanie? Pozrime na celú záležitosť z tohto uhla pohľadu: Kristova obeta na kríži má nesmiernu cenu. Ježišovou smrťou vzniklo ohromné bohatstvo, ktorým zaplatil Bohu odškodné za naše hriechy. Zadosťučinil za všetko, čo sme my ľudia pokazili a ešte pokazíme... Kristus nahromadil výkupné, ktoré postačí pre všetkých ľudí všetkých čias a ešte zostane. :-). Aby sme mali z tohto bohatstva osoh a aby sa dostalo ku všetkým ľuďom, Pán Ježiš ustanovil spôsoby, ako z neho čerpať. Medzi tie najdôležitejšie patria sviatosti.

Sviatosti sú prostriedky, cez ktoré je možné dostať sa ku Kristovmu bohatstvu a "sprivatizovať" ho. Je to spôsob, ako vyberať z Kristovej "úverovej banky" dary. Tie voláme aj milosti. Kto chce, môže cez sviatosti priľnúť ku Kristovi a "nasávať" jeho pokoj, lásku, dobro, krásu, večný život... Prijíma tým samého Ježiša a tak sa stáva novým človekom - mení sa na "druhého" Krista. Môže povedať tak ako svätý Pavol: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“ (porov Gal 2, 20).

Sviatosti sa vždy chápali v prepojení na Ježišov život. Ba sviatosti cirkvi sú liturgickým vyjadrením toho, čo Pán konal pre nás. Všetky pochádzajú od Ježiša. Ba základom sviatostí je Kristus, jeho slová a skutky ktoré konal počas svojho pozemského života. Veľmi dobre to vyjadril pápež Lev Veľký: „To, čo bolo na Kristovi počas života viditeľné, prešlo do sviatostí.“ Pán dal Cirkvi právomoci a teda má právo uskutočniť mnohé rozhodnutia a stanoviť spôsob ich uskutočňovania. Tak je to aj pri sviatostiach! Každá sviatosť čerpá svoju originalitu z Ježiša a mnohí cirkevní otcovia videli prameň sviatostí v prebodnutom Kristovom boku, z ktorého vytiekla krv a voda. Takto sa dá dekódovať text evanjelia z úvodu článku.

Myšlienky na zamyslenie: V živote človeka majú znamenia a symboly obrovský význam. Dorozumievame sa nimi, vysvetľujeme si cez ne rôzne veci, tajomstvá... Komunikácia medzi Bohom a človekom tiež využíva znamenia a symboly. Aj sviatosti sú znamenia, viditeľné znaky neviditeľných – Božích milostí. Keď sa sviatosť vysluhuje, Ježiš je v nej tu a teraz! A čo robí? Uskutočňuje to, čo sviatosť naznačuje. Navonok vidíme "len" znak, gesto, počujeme slová kňaza... ale niečo tajomné sa deje v duši človeka. Je to podobné situácií, keď vidíme ľudské prejavy lásky (darček, bozk, objatie). A tieto gestá túto lásku nielen naznačujú, ale aj uskutočňujú! Cez sviatosti teda niečo do nás "tečie", lebo sa v nich stretávame s Bohom!

Niet pochýb, že táto "udalosť" predpokladá zodpovedného vysluhovateľa a prijímateľa, ktorému je sviatosť určená. Prvým predpokladom je, že tomu veríme, teda máme presvedčenie, že to tak "funguje". Lebo ak by človek tomu neveril a sviatosť by prijímal, je to akoby veril na mágiu. Sviatosti nie sú automat, do ktorého stačí vhodiť mincu, aby fungoval. Vyžadujú slobodnú vnútornú otvorenosť voči Bohu.

Čo sa stane, keď človek pristupuje k sviatostiam, ale vo svojom vnútri nie je disponovaný prijať ich? Kristus prichádza, akoby k zatvoreným dverám a opakuje sa situácia, keď „prišiel do svojho a vlastní ho neprijali“ (porov. Jn 1,11). Teda len vo viere môžeme sláviť sviatosti ako osobné stretnutie sa s Kristom. Zároveň prostredníctvom sviatostí naša viera rastie. Prehlbuje sa náš vzťah s Bohom, ale zároveň aj náš vzťah s ostatnými ľuďmi. Sviatosti teda prispievajú k budovaniu Cirkvi ako spoločenstva.

Aktivita na stretnutie: Keď človek rastie, prechádza cez životné etapy a niečo dôležité sa v ňom deje. Zmeny sa odohrávajú v jeho tele i duši. No aj v duchovnej oblasti badáme určité paralely. A Boh nám pre tieto "zlomové" situácie ponúka sviatostnú pomoc, požehnanie. Je to vhodné si všimnúť! Viete o tom? Skúste doplniť nasledujúce vety niektorou sviatosťou:

1. Človek prichádza na tento svet narodením. Pre nebo sa rodí... 2. Keď človek dospieva, je uvedený do spoločnosti rôznymi rituálmi. Do kresťanskej dospelosti je uvedený... 3. Každý potrebuje na životnej ceste pokrm. Na ceste do nebies sa prijíma duchovný pokrm, ktorý je v... 4. Ak sa človek ocitne na zlej ceste, musí sa zorientovať a nájsť správny smer. Ak kresťan zblúdi z cesty do nebies, Cirkev mu ponúka nápravu cez sviatosť... 5. Keď človek mení svoj stav, teda sa žení, alebo vydáva, Cirkev mu chce pomôcť v tomto zlomovom okamihu a ponúka mu... 6. Sú aj vyvolenci Boží, ktorých Pán povoláva nasledovať ho úplne, zasvätene, z bližšia. Kristus to požehnáva a takýchto uvádza do služby sviatosťou... 7. Keď sa človek ocitne v chorobe, behá po doktoroch. Kristus pre tento stav ponúkol veriacim útechu...

Správne odpovede: 1. krstom. 2. birmovaním. 3. Eucharistii. 4. zmierenia. 5. sviatosť manželstva. 6. kňazstva. 7. sviatosťou pomazania chorých.

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Zasúťažte si a to nasledujúcim spôsobom. Chlapcom rozdajte perá i papiere a čítajte nižšie uvedené otázky. Prítomní si píšu odpovede a nakoniec si papiere vymenia na ohodnotenie iným miništrantom. Za každú správnu odpoveď (i vnútri otázky) je bod. Potom si súťaž vyhodnoťte a porozprávajte sa o správnych odpovediach. Tu sú otázky: A) Katolícka cirkev má 7 sviatostí. Skúste ich vymenovať. B) Niektoré sviatosti nazývame iniciačné, pretože uvádzajú do kresťanského života. Ktoré sú to? C) Sú sviatosti, ktoré dávajú človekovi nezmazateľný znak. Ide o tieto sviatosti... D) Zo sviatosti sa niektoré prijímajú iba raz. Sú to tieto sviatosti... E) Najvznešenejšia sviatosť je... F) Najpotrebnejšia sviatosť je... G) Najčastejšie používaná sviatosť je... H) Opakovane sa môžu prijať sviatosti... I) Uzdravovacie sviatosti sú... J) Priamo spoločenstvu slúžia sviatosti...

Správne odpovede: A) Krst. Birmovanie. Sviatosť Oltárna (Eucharistia, sv. prijímanie). Sviatosť pokánia (sv. spoveď). Pomazanie chorých. Posvätná vysviacka (kňazstvo). Sviatosť manželstva (Manželstvo). B) Iniciačné sviatosti sú: Krst. Birmovanie. Sviatosť Oltárna. C) Krst, birmovanie a sviatosť kňazstva. D) Krst, birmovanie, sviatosť manželstva (ak nezomrel manžel/ka), posvätná vysviacka (sviatosť kňazstva). E) Sviatosť Oltárna. F) Krst. G) Sviatosť zmierenia. H) Sviatosť pomazania chorých, Eucharistia a Sviatosť zmierenia. I) Sviatosť pokánia (zmierenia) a pomazania chorých. J) Sviatosť posvätnej vysviacky (kňazstva) a sviatosť manželstva. 2. Skúste sa porozprávať, ako vnímajú miništranti sviatosti. Nech vyslovia názor, na čo vlastne sú a ako sa na ich prijatie pripravujú. 3. Nájdite miesta vo Svätom Písme, ktoré prinášajú informáciu, že tú ktorú sviatosť ustanovil Pán Ježiš. 4. Môžete si pozrieť aj Katechizmus Katolíckej Cirkvi (KKC) a to tie časti, v ktorých sa hovorí o sviatostiach všeobecne. Dozvedeli ste niečo nové?

Predsavzatie: Aspoň raz sa zamyslieť, ako prijímam sviatosti. Považujem ich za dar?

Príbeh

Partia chlapcov sa hrala na dvore. Do istého času bolo všetko v poriadku, ale keď Lukáš prehral, namrzene povedal Matúšovi: „Ty máš ale škaredú mamu!“ Poznámka sa Matúša veľmi dotkla. Aj sa s Lukášom pobil, ale musel uznať, že mal pravdu. Jeho matka mala popálené líce a jazva ju veľmi špatila. Prišiel namosúrený domov a nebolo mu do reči. Na naliehanie matky, prečo je taký smutný, precedil cez zuby: „Chlapci sa mi vysmievajú, že mám škaredú mamu!“ Mama nepovedala nič, len doniesla dve fotografie. Na jednej bolo malé dieťa. „Poznáš ho?“ „Nie“, odpovedal syn. „To si ty!“ Na druhej fotografii bola nádherná žena. „A túto krásavicu poznáš?“ „Ale veď to si ty!“, skríkol Matúš. „Hej, ja som to. V jeden deň som bola v obchode. Zrazu som počula krik: "Horí, horí!" Vybehla som von a náš dom horel. Uvedomila som si, že ty si zostal doma. Vbehla som do plameňov, ale všade bolo plno dymu. Zakašľal si a ja som ťa stihla zobrať do náručia. Pri úteku na mňa spadol horiaci trám. Teba som ešte stihla hodiť pred seba, ale ja som sa nemohla hýbať. Zachránili ma susedia. Keď som sa zobudila v nemocnici, prvé moje slová boli: "A kde je Matúš?". Ty si bol našťastie úplne v poriadku. Mne však zostala táto jazva. Ale opäť by som išla do ohňa pre teba, lebo ťa veľmi, veľmi ľúbim...“ Dokončila mamka reč a nastalo ticho. Matúš prišiel k nej a vrúcne ju objal: „Mama, prepáč. Ďakujem ti... Už sa nikdy nebudem za teba hanbiť!“

Aj Pán Ježiš urobil pre nás úžasný čin. Obetoval za nás svoj život, dal sa totálne zoškliviť, aby sme len žili. Ovocie tejto obety nám zanechal vo sviatostiach. Preto sa patrí, aby sme mu za to ďakovali!
Comments