Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.23. Služba ceremoniára

uverejnené 7. 1. 2016, 8:12 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 8:12 ]
Slovo pre animátora:
Poznáte ten výkrik: "Nerob ceremóniu!" A myslí sa tým na neprimerané reakcie či scény. V liturgickom slávení ale predsa niekto musí byť, kto to všetko riadi a ešte pred tým zorganizuje. Duchovný otec? Môže byť, ale ten má aj iné starosti a úlohy. Cirkev chce dať aj iným priestor a preto ustanovila službu ceremoniára. U nás sa preň často používa názov "hlavný miništrant". Má ísť o skúseného "človeka", ktorý pozná liturgiu a dbá na jej dôstojný priebeh. V dnešnej téme predstavíme aké by mal mať vlastnosti i to, čo o ceremoniárovi hovoria liturgické predpisy a liturgická potreba.
Cieľom je uvedomiť si potrebu, aby liturgiu riadili správni "chlapi" a aby prebiehala dôstojne. Za týmto cieľom je aj služba ceremoniára.

Metodika: Charakter sa vždy cení!

Materiál: Sväté písmo, pero, zápisník, liturgické knihy.
Aktivita s Božím Slovom: Stretnutie otvoríme čítaním evanjelia. (Mt 2, 11-15).

Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny. Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“ On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Jozef z Nazaretu toho v poslednom čase ozaj veľa prežil. Sníval o pokojnom živote s krásnou a čistou snúbenicou Máriou, ale... Táto jeho predstava sa pomaly rozplývala. Najprv zostal v šoku, keď sa Mária vrátila od Alžbety. Hneď na prvý pohľad zistil, že je v požehnanom stave. Medzi nimi to bolo vždy úprimné, čisté... Mária bola bez úhony, takže čo sa stalo? Ničomu nechápal. No situáciu chcel vyriešiť spravodlivo a Márií nechcel ublížiť. Napísal jej priepustný list, aby si našla manžela a pre dieťa otca. Dieťa totiž potrebuje otca. No po zázračnom sne a oznámení ako sa tá vec s Máriou má, berie si ju k sebe. Všetky tieto udalosti ešte ani poriadne "nerozdýchal", keď tu bola ďalšia výzva. Spolu s Máriou má ísť do Betlehema. Rímsky cisár si totiž zmyslel, že dane treba platiť od hlavy. Preto kvôli sčítaniu ľudu mal každý ísť do miesta svojho pôvodu. To by nebolo také vážne, ale Mária už už má rodiť. I po viac ako sto päťdesiatich kilometroch náročného putovania nastal ten čas. A Jozef s Božou pomocou zvládol i toto.

Ba vyrovnal sa aj s úplne nadprirodzenými zjavmi. Videl už niekto, že okolo človeka lietajú anjeli a prednášajú skoro "neuveriteľné" veci? Jemu sa to stalo! Šoknutý bol aj z návštevy troch kráľov. Óó´ó... Veľká honorabilita. Človek by ani nevedel, ako sa správať. Ale Jozef všetko poriešil. Jednal s nebom i s mocnármi. Psychicky sa vyrovnal aj s divným proroctvom Simeona a Anny. No keď k nemu opäť prehovorilo nebo a vyzvalo ho k úteku do Egypta, cítil, že je v strede veľkého diania.

Chlapca Ježiša si s láskou adoptoval a naplno sa mu stal otcom. Z novej úlohy sa ani nemal kedy dlho tešiť, pretože zrazu im ide o život. Herodes sa už začal činiť. A to neveštilo nič dobré. Chcel Ježiša zabiť! Nie, Jozef nesmie zlyhať. Na vyše tisíc kilometrový útek do Egypta musí všetko narýchlo pripraviť. Preto kupuje potraviny, vodu, ťavy, prikrývky, oblečenie i ďalšie najpotrebnejšie veci. V duchu ďakoval za dary, ktoré dostal Ježiško od tých troch mudrcov. Veľmi sa zišli. No musel konať rýchlo a rázne. Lebo zlo sa tiež rázne pohlo!

Ak by sme pozerali na činnosť svätého Jozefa "očami" dnešnej doby, tak by sme ju ohodnotili jedným slovom: "Stres, stres, stres...!" Hocijaký iný smrteľník by začal dudrať, šomrať, frflať, obviňovať celý svet a možno aj nadávať: "Prečo práve ja?!" Svätý Jozef si zachoval chladnú hlavu, nadhľad nad veci a postupuje ako veľmi čestný a šľachetný muž. Áno, celkom nechápe udalosti, do ktorých sa dostal. Rozum mu kričí čosi iné, ale verí a dôveruje Márií i Bohu. Pokorne sklopí oči a ide všetko pripraviť na namáhavý útek do Egypta. A čo ešte príde? Nevie, ale roboty sa nebojí. Vie, čo je to mať mozole. Dokáže pracovať v horúcom slnku od rána do večera. Vie sa postaviť za správnu vec! A ako múdry človek koná s prehľadom, zodpovedne a počíta s Bohom. A ten mu tiež verí. Veď mu zveril svojho Syna!

Ešte veľa by sme mohli vyčítať pomedzi riadky Svätého písma, ale nemáme priestor. Skonštatujeme len to, že svätý Jozef bol správny chlap na správnom mieste. Bol to charakterný, šľachetný, odvážny, nebojácny a múdry muž. Zdobili ho mnohé čnosti, ktoré dnes už mnohí moderní chlapíci nenosia. Svätý Jozef je pre miništrantov veľkým vzorom a preto si ho máme všímať. A osvojiť si treba aj jeho čnosti. Tak si skúsme priblížiť, aké vlastnosti má mať správny chlap. Zdobia ho čestnosť, šľachetnosť, múdrosť, spravodlivosť, charakternosť, pravdovravnosť, galantnosť, rytierskosť, láskavosť, trpezlivosť, udatnosť, odvážnosť... Viete o čo ide?

Myšlienky na zamyslenie: Mnohí dnes tvrdia, že správni chlapi vymizli. Že tento "ľudský druh" je ohrozený. Zdá sa im, že všetko je akési zoženštené. Keď príde situácia, v ktorej treba zastať pravdu, mnohí zdupkajú. Ak sa treba zastať slabších, hrdinovia tiež zmiznú. Mnohí si hľadajú ľahšiu cestu, klamú, podvádzajú, vyhovárajú sa, sú leniví, nechcú pohnúť kostrou, fňukajú, frflú, sťažujú sa,... Sú odchovaní na lízankách, cukríkoch, limonádach... Ak im táto príjemnosť nestačí, začínajú fajčiť, piť, ožierať sa, brať drogy či sexovať... Bezmyšlienkovite ďobkajú do mobilov a kontakt s realitou majú najmä cez počítačové hry. Používajú voňavky ba dokonca si vraj aj holia nohy. Ženia sa neskoro, lebo si chcú užiť a nechcú mať deti. Dôvod? Vyžaduje to obetu! Chcú si len užívať a zbavujú sa zodpovednosti.

Nuž a napätie a násilie v spoločnosti je dôkazom toho, že ktosi ho včas nezastavil. Nebolo na tom mieste a v tej chvíli "chlapa", ktorý by zasiahol a zastavil tú zlobu. Takže zlo sa šíri. Chýbajú nám muži ako bol svätý Jozef! Čo vy na to? A istotne budete súhlasiť, že taký ako bol svätý Jozef, by mal byť aj hlavný miništrant! Z toho všetkého vyplýva, že to má byť skúsený, pokojný, rozvážny a múdry mladík. Vyrovnaný charakter, ktorý má autoritu. Vie s láskou usmerňovať druhých a hlavne slúžiť iným. Má byť vzorom pre druhých. Lebo je ozaj nešťastím, keď iných vedie nevychovaný, arogantný, urážlivý a pyšný vedúci.

Aktivita na stretnutie: Na stretnutí si najprv predstavte službu ceremoniára. Vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála (VSRM) je o ňom (v bode číslo 69) táto zmienka: „Je vhodné, aby najmä vo väčších kostoloch a spoločenstvách bol určený usporiadateľ. Má sa starať o riadny priebeh bohoslužieb a o to, aby posluhujúci konali svoju službu dôstojne, presne a nábožne.“ V slovenskom texte je táto osoba nazvaná termínom "usporiadateľ". Latinský text (tretie vydanie VSRM) ho označuje výrazom "competens minister seu caeremoniarum magister". Táto zmienka veľmi jasne hovorí, že usporiadateľ je potrebný a že jeho úlohou je dbať na správny priebeh liturgie. Tejto funkcii sa venuje aj dokument Caeremniale episcoporum (body 34 - 36). Tu sa ceremoniár označuje ako "ceremoniarium magister".

Dokumenty opisujú jeho službu veľmi zhustene. V liturgii sa predpokladá jeden ceremoniár. Nevykonáva služby diakonov a iných posluhujúcich. Ba nemá zaujať ani miesto po boku celebranta, ani výrazne zasahovať do priebehu slávnosti. Ale! Nad všetkým má mať patričný nadhľad. Ak aj niečo koná, robí to zbožne, uvoľnene, trpezlivo a dôstojne.

Oblieka si miništrantský oblek alebo čiernu reverendu a superpelíciu. Ak je ceremoniárom diakon, môže si obliecť dalmatiku. Medzi jeho dôležité úlohy patrí: vopred sa dohodnúť s kňazom ako bude prebiehať liturgická slávnosť. Má každému presne určiť, kto čo má robiť a ako má posluhovať. Ak je potrebné, má to s nimi dopredu aj precvičiť. Pred začiatkom bohoslužby má skontrolovať, či je všetko pripravené a na "svojom" mieste (knihy, kalich, paténa, chlieb, víno, voda...) Skontroluje správne nastavenie mikrofónov. Pred začatím slávenia môže vyzvať prítomných k posvätnému tichu: „Silentium!“ alebo: „Silentium sacrum!“

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Keďže hlavnou úlohou ceremoniára je príprava liturgických slávení a starostlivosť o ich správny priebeh, má dokonale poznať priebeh liturgie. Skúste si spísať, čo to všetko obsahuje. (Prejdite si svätú omšu od jej prípravy až do skončenia a odloženie liturgických predmetov.) Nájdite mu miesto v presbytériu i spôsob, ako má vidieť a "kontrolovať" činnosť miništrantov. 2. Môžete si určiť aj niektoré "kritické" situácie a precvičiť si, akoby ich mal ceremoniár riešiť. Napríklad: miništrant oltára zabudne priniesť kalich. Alebo miništrant knihy nevie nalistovať správnu stránku v misáli. Môžeme povedať, že ak je slávenie dobre pripravené a všetci vykonávajú svoju službu správne, ceremoniára počas liturgie vlastne ani "nie je vidno." 3. Ak ide o veľkú slávnosť a je veľa koncelebrujúcich kňazov, ceremoniár má pred slávením omše oznámiť, akým spôsobom budú prijímať koncelebranti (ex calice directe bibendo - priamym pitím z kalicha, alebo per intinctionem - namáčaním). Pridať môže aj ďalšie dôležité usmernenia. (Napríklad číslo eucharistickej modlitby...). 4. Pred začatím slávenia (podľa miestnych zvyklostí) môže dať pokyn posluhujúcim povelom: „Ministretur incensum.“ Potom pokračuje: „Reverentia cruci!“ (všetci vzdajú úctu krížu hlbokým úklonom). Príde ďalší povel: „Reverentia celebranti!“ (a všetci vzdajú úctu celebrantom). Posledná výzva je: „Procedamus in pace!,“ na čo sa odpovedá: „In nomine Christi. Amen.“ A všetci prítomní sa pohnú k oltáru. Po skončení slávenia, po návrate do sakristie (podľa miestnych zvykov) môže vyzvať prítomných: „Benedicamus Domino!“ Odpoveď znie: „Deo gratias.“, alebo „Prosit.“ či „Proficiat.“ Skúste si precvičiť tieto nástupy s latinskými výzvami. A tiež si ich môžete prepísať a vyvesiť na stenu k miništrantskej modlitbe pred a po svätej omši.

Predsavzatie: Snažiť sa byť "nad" udalosťami a s pokojom riešiť rôzne životné situácie.

Príbeh:

Svätý František Saleský bol známy svojou zbožnosťou, láskavosťou, humorom i ľudským prístupom k životu. Prejavil sa aj ako vynikajúci duchovný vodca. Preto mnohí ľudia chodievali za ním a prosili si radu do života. Raz za svätcom prišla istá rehoľná sestra. Asi mala ťažký deň, lebo s hrmotom otvorila dvere, ráznym krokom vkročila do svätcovej kancelárie a nástojčivo prehovorila: „Otče, poraďte mi, ako sa stať svätou!“ Svätý biskup pozrel, aký generál to vstúpil do jeho pracovne. No neprejavil žiadnu nevôľu. Ba huncútsky sa pousmial a milo jej odpovedal: „Drahá sestra, začnite s tichým zatváraním dverí.“

Čo k tomu? Zem je kolískou života. Chráňme si ju. Nebúchajte jej stvorením ale radšej pre ňu niečo urobte. Nerobte hrmot vo Vesmíre! Vneste pokoj a poriadok do života. Predvídajte sled udalostí. Nebojte sa vedieť zakročiť pre dobro. Hrdinom sa človek nerodí, ale stáva! Cez dobré zvládnutie najbližšej situácie. Skúste to, nestratí sa to. Zostane to vo vás.
Comments