Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.21. Navštívenie Panny Márie u Alžbety

uverejnené 7. 1. 2016, 8:05 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 8:05 ]
Slovo pre animátora:
Udržujeme našu tradíciu a sledujeme sviatky Panny Márie počas liturgického roka. Keďže sviatok Navštívenie Panny Márie u Alžbety sa u nás slávi začiatkom prázdnin, vhod príde aj pár rád ako by mohol miništrant dobre prežiť prázdniny. Nezabudneme ani na jednu z najväčších púti na svete - púť do Levoče. Možno sa raz na ňu vyberiete, tak vám príde vhod pár inštrukcií, ako ju zvládnuť. Inakšie sa stále držíme našej odskúšanej metodiky. Začíname úvahou nad Svätým písmom - miestom, kde je priblížená udalosť, ktorú slávime.
Cieľom je uvedomiť si, že aj my sme pútnici do nebeskej vlasti a počas púte máme roznášať svetlo!

Metodika: Rozniesť svetlo do sveta

Materiál: Sväté písmo, pero, zápisník, liturgické knihy.
Aktivita s Božím Slovom: Stretnutie otvoríme čítaním z evanjelia. (Lk 1, 39-47).

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.“

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Tesne pred týmto čítaním sa Panne Márii sa prihodilo niečo mimoriadne prekvapujúce i úžasné, že bola z toho úplne radosťou "unesená". Anjel Gabriel jej povedal, že bude Matkou Mesiáša. To, po čom túžili Izraelské ženy po tisíce rokov sa stane práve jej. Nevídané, neslýchané, úžasné. Anjelove zvestovanie bolo pre ňu zdrojom unášajúcej radosti. Jej duša bola naplnená vďačnosťou i šťastím až po "okraj". Hej, pochopila veľkosť vyvolenia a uverila tomu, čo jej povedal anjel Gabriel. A keď jej ten pridal ďalšiu mimoriadnu správu, že aj jej príbuzná Alžbeta je v požehnanom stave, už nemohla zostať na mieste. Cítila, že s radosťou sa treba podeliť. Neváha ani chvíľku a nadšene uteká k Alžbete, do mesta Ain Karin. Nebolo to blízko. Išlo viac ako o sto kilometrov. A nebola to ani prechádzka alejou. Cesta viedla cez divočinu, kopce i strmé chodníky a číhali na nej všelijaké nástrahy. Ale ak veci pohne Boh a človek nasaje jeho lásku, tak odvahu a radosť neuhasíš. Mária sa vydala na púť a kadiaľ išla, roznášala svetlo. Lebo Svetlo mala pod srdcom!

Dnešné evanjelium nám približuje radostné stretnutie dvoch vyvolených žien. A tak teraz vidíme Alžbetu i Máriu, ako sa radostne zvítavajú. Obidve sú požehnané, teda milované. Sú naplnené Duchom Svätým, teda obrovskou láskou. Vidíme ich ako sa s nadšením pretekajú, aby vyjavili radosť z Boha a z toho, čo im urobil. Každá chce s nadšením vyrozprávať zážitok s Bohom. Chce priniesť jeho svetlo medzi nás. Svätý Augustín sa v jednom zo svojich diel vyjadril k stupňom radosti. Píše, že sa to začína jemným pohnutím vnútra, potom šťastným "džavotaním", nadšeným vyjavením citov svojho srdca, pokračuje to spevom, výskaním a nakoniec najvyšším možným ponorením sa do Pána a ďakovaním mu v jasaní a "ujúkaní". Asi tak nejako by sme to mohli opísať. A keď si všimneme atmosféru, ktorú opisuje evanjelium, tak vidíme, že všetci prítomní sa dostali do takéhoto stavu. I maličký Ján v živote svojej matky. A Mária predniesla nádherný jasavý chválospev plný pokory, jasotu, vďaky a oslavy Pána. Voláme ho Magnifikát. Hovorí sa v ňom o tom, že Máriina duša velebí Pána a jej duch jasá...

Ale odvráťme svoje oči od týchto postav na seba. Skúsme si odmerať svoje nadšenie, chuť či nechuť k životu. Čím sme naplnení, keď od radosti nevýskame? Čo nás oberá o radosť? Kde nám z duše fučí láska? Z odpovedí je nutné nájsť tú hlavnú dieru, hlavnú chybu, cez ktorú z nás uniká všetko dobré. A treba ju čím skôr zaplátať. Duchovná obnova človeka vždy začína v jeho hlave, od obnovy jeho myšlienok. Skúste ich dnes často obracať k Bohu strelnými modlitbami. Nech sú ako zlaté nite, ktoré zašívajú dieru v duši. A radosť príde.

Myšlienky na zamyslenie: Mať Božie Svetlo v duši a jasať, byť pre druhých povzbudením, vedieť priniesť nadšenie, zapáliť druhých za dobrú vec, hodiť do nich ikru, aby "netleli", ale tešili sa na nebo... Ako to len dosiahnuť? Ako otvoriť vnútro Božiemu svetlu a radosti? Ako? Použime najprv spytovanie svedomia. Poďme sa pozrieť „pod svoju kožu“. Čo ti behá po mysli? Aké sú to myšlienky? Plné depresie, melanchólie, nechuti do života? Nepotrebuješ sa zamyslieť nad Božím slovom? Veď v ňom je radosť! Ak ho nečítaš, ak neveríš, ak sa nenecháš nim preniknúť, tak sa nečuduj, že si chodiaca mŕtvola. Ďobkanie do mobilu a počítača ťa nemôže trvalo nadchnúť ani vzkriesiť pre krásne Božie veci. Potrebuješ sa zobudiť! Pustiť do seba Božie svetlo a napojiť sa na milosť. Tá ide aj zo sviatosti, od dobrých ľudí, z dobrých skutkov, z obety.... Sme na začiatku prázdnin, treba ich žiť a nielen užívať! Nestačí vegetovať - teda len jesť, spať, kakať, leňošiť... Treba povstať! Teraz je čas konať! Čo? Kde? Nuž poznáš situáciu vo svojom okolí? Vieš, komu je potrebné pomôcť?

Aktivita na stretnutie: Môžete sa inšpirovať liturgickými textami na dnešnú svätú omšu. Rozoberte si čítania, prosby, modlitby vo svätej omši i prefáciu. Vystihnite hlavné myšlienky, ktoré sú v liturgii. A potom si vymeňte skúsenosti a odpovedzte si na otázky: Ako objaviť chuť byť s Ježišom a Máriou? Ako sa dá cítiť ich blízkosť? Uvedomujete si, že natoľko svietime, nakoľko sa modlíme? Aká je teda vaša modlitba? Vysvetlite výrok, že: "Byť svetlom znamená byť čistým v každej podobe. Vtedy ucítite radosť z toho čo žijete." Ako to myslela svätá Edita Steinová, keď tvrdila: „Ak cítiš radosť, si veľmi blízko Svetla?“

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Keďže začínajú prázdniny, je dobré prejsť si spoločné miništrantské aktivity, čo všetko vás čaká počas týchto dvoch mesiacov, ako sa budete stretať, kde spolu pôjdete, na čo sa sústredíte, kto bude cez prázdniny miništrovať... 2. Doprajte miništrantom čas, nech si naplánujú aj ďalšie činnosti ako: 1. Akú knihu cez prázdniny prečítajú? 2. Ako budú striedať čas na modlitbu, prácu, štúdium a oddych? 3. Ak pôjdu na dovolenku, nech si nezabudnú naplánovať nedeľné sväté omše. Počas prázdnin je aj prikázaný sviatok, preskúšajte ich, či vedia o ktorý ide. (15. augusta - Nanebovzatie Panny Márie.) 3. Môžete ísť na internet a naučiť miništrantov ako sa hľadajú termíny svätý omši na Slovensku ale aj v Chorvátsku, Taliansku či iných miestach, kde budú. (Ak niet inej svätej omše, tak platí aj pravoslávna.) 4. Môžete si urobiť posedenie pri ohníku a v dobrej pohode si rozobrať pohľad na život. Pomocné myšlienky: Náš život podobá putovaniu. Vyšli sme zo stanice Počatie a smerujeme do stanice Večnosť. Na tejto ceste sú aj iné zastávky. Zaujímavé sú stanice Narodenie, Smrť... Požehnaný je človek, ak si uvedomuje, že sa navracia k nebeskému Otcovi, do neba. Máme si to uvedomovať stále, pretože to dáva zmysel nášmu životu. Aj púte rozvíjajú túto spiritualitu. Najväčšia u nás je na púť Levočskú horu. (Skúste toto posvätné miesto priblížiť chlapcom. Tu je niekoľko myšlienok o Mariánskej hore.)

Písomné zmienky o putiach na toto miesto siahajú až do 13. storočia. Takže, boli už aj skôr. Vie sa, že rytieri po návrate so Svätej zeme (11.-12. storočie) mali pod horou nemocnicu. Kostolík na hore zasvätený Panne Márii priťahoval veriacich z okolitých miest a dedín. Nachádzali tu odpočinok, pomoc i úľavu. V roku 1311 ho opravili a milostivá socha sa v ňom už nachádzala. V 15. storočí bol kostolík prestavaný a postavil sa pri ňom aj strážny dom. Bola to akási pustovňa, v ktorej bývali mnísi. V období šírenia protestantizmu nadišli pre kostol Navštívenia Panny Márie smutné časy. V Levoči žilo veľa Nemcov a mnohí z nich prestúpili k evanjelikom. Tí mali k Panne Márií rezervovaný postoj. Kostol chradol, múry pukali, púte redli ale neprestávali. Nuž a k tomu sa pridali ťažké časy. V Uhorsku boli povstania, epidémie moru a cholery, Turci drancovali naše územia... Nebolo prirodzenej sily, ktorá by vyviedla spoločnosť z tohto marazmu. Ľud vedel, že východisko z krízy sa začína v každom človekovi a z jeho vnútra. Tam potrebovali silného spojenca, ktorý ho chápe a dáva mu odvahu. Nebeská Matka je tá osoba. Hoci magistrát Levoče púte zakazoval a pútnici nemohli ísť ani cez mesto, veriaci chodili okľukou, cez polia, hory a lesy. A tak to zostalo až podnes. Keď sa časy ako tak upokojili, púte opäť nabrali na sile. No nezmyselné nariadenie Jozefa II., ktorý obmedzil púte spôsobilo, že v roku 1787 sa brány kostola zatvorili a socha Panny Márie bola prenesená do farského kostola v Levoči. Cisár Jozef II. pred smrťou odvolal všetky proticirkevné nariadenia a náboženský život opäť ožil. No starý a schátralý kostol už nevyhovoval. A tak sa v roku 1819 pristúpilo k jeho prebudovaniu. Tento kostol stal na Mariánskej hore až do roku 1906. Vtedy sa začala prestavba podľa vzoru Lurdskej baziliky. Práca bola dokončená v roku 1914. Dĺžka chrámu je 46, 5 metra, široký je 16 metrov a mohutná veža má 50 metrov. Vojna však spôsobila, že zariadenie nebolo dokončené. To sa stalo v roku 1922. Posviacku vykonal spišský biskup Vojtaššák za prítomnosti nevídaného počtu ľudí. Púte nezabrzdila ani Druhá svetová vojna ani štyridsať ročná totalita. Panna Mária zvíťazila a stále premáha temnotu. Chrám navštívil aj pápež Ján Pavol II. A nebolo času, kedy by neboli miništranti na Hore a na svojich miestach. Ste z rodu statočných, tak to nezbabrite!

Predsavzatie: Naplánovať si prázdniny a nezabudnúť na kvalitný duchovný pokrm pre dušu.

Príbeh:
Mark išiel zo školy domov a zrazu uvidel pred sebou chlapca. Ten sa potkol a vysypal na ulicu všetko, čo niesol – knihy, perá, baseballovú pálku, rukavice,... Mark si kľakol a pomohol mu pozbierať porozhadzované veci. A keďže mali spoločnú cestu, odniesol mu domov časť jeho ťažkého nákladu. Z rozhovoru sa Mark dozvedel, že chlapec sa volá Bill. Má rád videohry, baseball a dejepis. Niektoré predmety mu robia problémy a práve sa rozišiel s priateľkou. Bill pozval Marka do rodičovského domu. Popoludnie strávili v rozhovore a pozeraní televízie. Potom sa Mark pobral domov. Priateľstvo pokračovalo aj na strednej škole. Tri týždne pred maturitou požiadal Bill Marka o rozhovor: „Pamätáš na deň, keď sme sa prvý krát stretli?“
„Pravdaže.“
„A rozmýšľal si niekedy nad tým, prečo som vtedy niesol domov v taške tak veľa vecí?“
„Nie, to ma nenapadlo.“
„Vieš, vyprázdnil som si skrinku v škole, pretože som nechcel nechať po sebe neporiadok. Mal som veľké problémy a práve som sa chystal spáchať samovraždu. Ale keď som strávil s tebou také pekné popoludnie, uvedomil som si, že samovraždou by som prišiel o všetko. Tak vidíš Mark, zachránil si mi život. Odvtedy som sa zasa ja svedčiť ľuďom o tom, že život má zmysel a oplatí sa žiť. Vďaka!“ Pozrel priateľovi do očí a podal mu ruku.

Priatelia, Mark svietil svojou dobrotou. A "svieťte" aj vy, kým je čas. Rozneste svetlo do sveta kým máte čas! Lebo raz to tu všetko zhasne a uvidí sa, či sa zaskvieme aj tam, vo večnosti. Bodaj by. Máme nádej, pretože na našej strane je milujúca matka, Panna Mária.
Comments