Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.17. Miništranti oltára IV. (MO)

uverejnené 7. 1. 2016, 7:50 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 7:50 ]
Slovo pre animátora:
Činnosti okolo oltára je počas svätej omše najviac. Dôvod je jasný, na oltári sa sprítomňuje obeta Ježiša Krista. Oltár je v centre pozornosti, činí sa okolo neho kňaz aj miništranti. Ani nemusíme zvýrazňovať, že to má byť správanie vzorné. Preto sa už niekoľko tém venujeme činnosti miništrantov oltára. Dnes pokračujeme pohľadom na ich činnosť pri držaní patén. Ale môžu to robiť aj iní miništranti. Dôvod? Aby sa rozdelila činnosť a aby aj ďalší miništranti mali podiel na službe pri oltári.
Cieľom je oboznámiť miništrantov s liturgickou službou pri činnosti s paténami.

Metodika: Vzal, dobrorečil, lámal a dával

Materiál: Sväté písmo, perá, zápisníky, patény, bochník chleba.
Aktivita s Božím Slovom: Na stretnutí použijeme text evanjelia, v ktorom Pán ustanovil Eucharistiu. Všimneme si najmä slová "vzal, dobrorečil, lámal a dával". (Mt 26, 26-27).
Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Myšlienkami sme s Ježišom vo Večeradle. Pán vie, že sa blíži jeho koniec a preto robí to najdôležitejšie. V jednom okamihu vzal do rúk chlieb, dobrorečil Bohu, lámal ho a dával, pričom ho premenil na svoje Telo. Podobne to urobil s vínom a premenil ho na svoju Krv. K premeneniu teda použil neskvasený chlieb a prírodné víno. Prečo vzal práve takúto matériu? Lebo na stole mali práve taký chlieb a víno. Ježiš s učeníkmi slávili totiž vyslobodenie Židov z Egypta a vtedy tiež jedli nekvasený chlieb. Nebolo času, aby vykysol. A víno, ktoré bolo k dispozícii neobsahovalo žiadne prímesi, ani cukor, či "ečka"! To sa v tom čase do vína nedávalo. A preto sa aj dnes k premeneniu používa nekvasený chlieb a prírodné víno. Bez soli, cukru a iných konzervantov!

Istotne ste si všimli, že pri reči sa dá vojsť do rôznej úrovne jej chápania. Niekedy človek zostane len na povrchu slov, inokedy vojde do ich hlbšieho významu. Ba môže sa stať, že slová odhalia hĺbku skutočnosti. Tak je to aj pri Ježišových slovách "vzal, dobrorečil, lámal a dával". Môžeme si ich len jednoducho predstaviť, alebo odkryť čo je za nimi. Tu je to:

Vzal - ale nie egoisticky. Nechcel mať chlieb len pre seba. Naopak, chcel doň uložiť lásku. Veru, do vecí sa dá uložiť láska. Ak ju človek má, ak vyrába vec s láskou, ak ju posvätí svojou dobrotou, ak je vec urobená tak, že posúva iných k dobru, ak ju dá do obehu s úmyslom, aby prinášala radosť... Aj Ježiš vzal chlieb s týmto úmyslom.

Dobrorečil - v modlitbe sa spojil s Otcom. Láskou sa s ním zjednotil. Mal preň slová dôvery, dobroty, uznania, vďaky... Aké krásne skutočnosti v tomto tichom okamihu prebehli medzi Synom a Otcom. V tejto láske došlo k premeneniu. Túto lásku chce Ježiš rozšíriť, do tejto lásky nás chce pribrať. Ach, až do Božej lásky nás chce ponoriť. Preto premenil chlieb na svoje Telo. Aby sme ho jedli a tak sa ocitli v Bohu a Boh v nás. Áno, taký dobrý je Boh.

Lámal - chlieb, ktorý sa rozdáva v Oriente sa nekrája, ale láme. A keď sa niečo láme, väčšinou sa to ničí. Ježiš urobil toto gesto aby nám pripomínalo, že sa z lásky k nám zničil. Jeho obeta na kríži je tým zničením. A lámanie chleba to pripomína v každej omši. Jeho obeta má zmysel. Zobral ňou všetky naše strachy na seba. Premohol šíriteľa strachu a utrpením zaplatil za nás všetko, čo bolo treba. Diabol si ani po "spravodlivosti" nemôže na nás nárokovať, lebo Ježiš zadosťučinil spravodlivosti. Vstúpil do našich vín a obáv milosrdenstvom a vykúpil nás.

Dával - toto slovo hovorí o srdci. Kto je štedrý, rozdáva. Kto miluje, dáva. Dávanie je výrazom toho, čo človek cíti k druhému. Ale dávanie môže byť aj "akože" - "naoko". Preto pri dávaní si treba všímať štedrosť srdca, úmysel darcu, radosť z dávania i to koľko si nechá darca pre seba. Ako je na tom Kristus? Čo nám dáva v Eucharistii? Samého seba! V tom spočíva nebo. Dáva sa nám, aby Boh bol v nás, aby nebo bolo v nás! A tak ako v pokrme sú aj iné látky - vitamíny, bielkoviny, cukry... Podobne v Eucharistií sú ďalšie milosti, inšpirácie, posily... A všetko vyplýva z lásky. Preto sa nečudujme, že posledné zvolanie v omši je: "Iďte v mene Božom!" Iďte sa "rozdávať". V mene lásky!

Ježiš teda pri poslednej večeri "vzal, dobrorečil, lámal a dával"... Vzal chlieb, premenil - "obohatil" ho, lámal a potom ho dával... Apoštoli boli vo Večeradle vovedení do takých úžasných skutočností, že asi ani neriešili problém čo s omrvinkami z chleba. Pán to istotne domyslel a zariadil... Avšak následne, keď sa prví kresťania schádzali na "lámaní" chleba, prišli na rad aj úvahy, že k omrvinkám z Pánovho stola treba mať veľkú úctu. Treba ich zachytiť, skonzumovať, liturgické nádoby purifikovať... Správne usúdili, že čiastočky Ježišovho Tela by sa nemali dostať na dlážku. Preto sa začali používať patény.

Patény sú vyleštené podnosy, ktorých funkciou je zachytiť padajúce odrobinky z premenenej Hostie. Stáva sa totiž, že pri svätom prijímaní sa z Eucharistie častôčka odštepí a môže padnúť na zem. Chceme tomu zabrániť a preto používame paténu. Tá sa po prijímaní očistí a čiastočky sa skonzumujú.

Myšlienky na zamyslenie: Ozaj, zamysleli ste sa niekedy nad chlebom? Akým je úžasným tajomstvom? Nikdy sa nepreje a aj preto mu hovoríme: "Chlieb, náš každodenný..." Hej, keby sme každý deň mali iba mäso, po čase by sme kričali: "Dosť bolo mäsa! Mäso už nie!" Ale chlieb, ten je stále dobrý. Chlieb je Boží dar. V akom význame? Nuž Boh musel najprv požehnať zem, aby prijala zrno; poslať dážď, aby zrno vyrástlo; dať svetlo a teplo, aby vytvorili okolo zrna priaznivé podmienky;... Toľko prípravných a skrytých veci sa muselo udiať, len aby zrno vyrástlo. Až potom nastúpil človek a zrno zasial, skosil, pomlel a zamiesil na chlieb. Chlieb je tak cenný, že oň prosíme aj v modlitbe: "Chlieb náš každodenný daj nám dnes..." Neprosíme o peniaze. Je čosi hodnotnejšie a je to chlieb! To najcennejšie z hmotného sveta sa dostalo do najkrajšej modlitby! Ostatné prosby z "Otče náš" sú duchovné. Len chlieb tam priamo zastupuje "hmotný" svet. Úctu k chlebu zosilňuje aj to, že sám Pán Ježiš "vošiel" doň - premenil chlieb na svoje Telo. Ba v chlebe zostal s nami. Je v Eucharistii.

Aktivita na stretnutie: S miništrantmi si preberieme ako sa má narábať s paténou. (Zvýrazníme, že je na zachytávanie omrviniek a niekedy i celej Hostie, ak by vypadla pri rozdávaní svätého prijímania.) Chlapcom ukážeme, ako sa má paténa správne držať. (Musí sa dbať na to, aby nezavádzala kňazovi pri rozdávaní Eucharistie. Nesmie sa ňou manipulovať tak, že ju miništrant po každom prijímajúcom dá kolmo k telu! Nesmie sa držať šikmo! Miništrant musí byť pozorný, aby ju nejaká tetka nepoutierala končekmi svojej šatky...) Pri prenose patény na purifikovanie treba dať pozor, aby sa neniesla tak, že všetko z nej popadá! Chlapci si musia dať pozor aj na drganie sa, na tlačenicu v dave a na iné možné prípady, kedy môžu čiastočky z patény popadať! (Vedúci im ukáže, ako sa s paténami kráča k oltáru a potom si to všetko každý odskúša. Ak urobil niekto niekde chybu, tak sa slušne upozorní!)

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Pri výkone tejto služby sa môžu odohrať všelijaké situácie, preto im venujeme pozornosť. Pre chlapcov máme otázky, čo by robili v nasledujúcich prípadoch: I. Čo robiť, ak padne Eucharistia na zem? (Zachovať pokoj a ak to kňaz nezbadal, upozorniť ho na to.) II. Čo robiť ak padne malá čiastočka Hostie na zem? (Opäť treba upozorniť kňaza. Ten ju zdvihne, prípadne miesto pretrie vodou.) III. Čo urobí kňaz, keby sa nejakým nešťastím prevrhol kalich s premeneným vínom? (Naleje na miesto vodu a očistí ho. Preto nech miništranta neprekvapí povel: "Dones vodu!") IV. Prečo je pri bohostánku nádobka s vodou? (Ak by Hostia padla na zem, môže sa dať do tejto nádobky, aby sa rozložila. Voda slúži aj na purifikáciu prstov kňaza po rozdaní Eucharistie.) V. Dokedy je Pán Ježiš prítomný pod spôsobom Chleba? (Kým je chlieb chlebom. Ak sa chlieb rozloží /napríklad vodou/, Pán prestáva v ňom byť.) VI. Je Pán prítomný aj v úplne malej čiastočke chleba? (Je to Ježišove tajomstvo, ale kým sa dá tá čiastočka "jesť", tak áno.) VII. Čo s tým, ak sa objaví čiastočka Eucharistie na paténe? (Miništrant má dávať pozor, aby nespadla a nestratila sa. A priniesť paténu na purifikovanie.) 2. Venujte pozornosť výberu miništrantov, ktorí budú držať patény pri prijímaní. Aké sú v tejto veci usmernenia? Vychádzajú z praktických potrieb: Paténu nech držia vyšší chlapci, aby rukou dosiahli aspoň k brade prijímajúcich. Nižší totiž nedržia paténu vodorovne a ani v patričnej výške. (Partikuly, teda drobné úlomky im padajú na zem!) Ak chlapci musia stáť na špičkách, unavia sa... Keďže táto služba býva vo dvojici, je dobré, ak sú miništranti približne rovnako vysokí. 3. Rozoberte si správanie sa miništrantov pri podávaní prijímania: Sú vyrovnaní, dôstojní, nekomunikujú s priateľmi, ktorí idú oproti na prijímanie. (Nie oni majú byť v centre pozornosti, ale Pán!) Majú mať čisté ruky a žiadnu špinu za nechtami! (Niekde majú chlapci aj biele rukavice.) Ak sprevádzajú kňaza, ktorý ide s Eucharistiou na zvláštne miesto rozdávania (napríklad, ak je veľa ľudí), idú pre ním a taktným spôsobom upozorňujú, aby urobili pre kňaza s Eucharistiou "uličku". Pozor na zradu dlhej kamže, ktorá môže spôsobiť pád miništranta a trapas je na svete! 4. Na stretnutie doneste bochník chleba, aby ste si uvedomili jeho dobrodenia. Vysvetlite, ako sa má k nemu správať: Keď sa rozdáva, najprv nech sa na ňom urobí krížik. Ak spadne na zem, úctivo sa zdvihne a môže sa aj pobozkať. Slovania si vždy vážili chlieb. Ba majú krásny zvyk privítať hostí chlebom a soľou. Porozprávajte sa, ako narábate s chlebom doma, v škole... Čo robíte s tvrdým chlebom? Ako sa dá spracovať, zmäkčiť a zužitkovať? (Dá sa zvieratám?) Ako zabrániť jeho splesniveniu? Nuž a ukážte si, ako sa chlieb správne krája. (Mnohí to nevedia.) Okolo chleba je tak veľa vecí, že by sme mohli otvoriť "chlebovedu". Nakoniec si pochutnajte na prinesenom chlebíku.

Predsavzatie: Viac si vážiť chlieb a popremýšľať, ako sa dá využiť i ten tvrdý. Pre vtáčiky?

Príbeh:
Americký jachtár, tridsaťsedemročný Louis Jordan vyplával na rybársky výlet. No zrazu svoju plachetnicu nevedel ovládať a vietor ho odvial až 1000 kilometrov od miesta, kde bol v začiatku. Jeho loďku hádzalo sem a tam, až sa ocitol 320 kilometrov od východného pobrežia Spojených štátov. Nemal dostatok vody ani jedla. Chlieb rýchlo minul a nezostali mu ani odrobinky. No nevzdával sa. Sem tam zapršalo a tak pil dažďovú vodu. Ba dokázal chytiť aj nejaké ryby. Zjedol ich surové. Keď už vôbec nedúfal v záchranu, na obzore sa objavila nemecká nákladná loď, ktorá náhodou plávala okolo. A tak po 66 dňoch opäť hovoril so svojimi blízkymi. O celý prípad sa začali zaujímať média a ich najčastejšou otázkou bolo: "Ako to len dokázal prežiť a nezúfať si!" Luis sa ešte zotavoval a tak za syna odpovedal jeho otec: "Môj syn je veľmi dobre stavaný a silný. A to nielen fyzicky, ale aj duševne. A povedal mi, že sa celú dobu modlil."

Niekedy človekovi zostanú len omrvinky. Omrvinky chleba, omrvinky nádeje, chuti žiť... A dlhý čas sa živí tými omrvinkami. Tak ako telo potrebuje prísun živín, tak isto je to s dušou. Aj ona potrebuje výživu. Hlavným pokrmom na pozemskej ceste je chlieb. Hlavným pokrmom, zdrojom energie na ceste do neba je Eucharistia. Chlieb, v ktorom je ukrytý večný život. Hej, lebo je v ňom Ježiš. Prameň všetkého života. Koncentrovaná plnosť života, Boh. Majte v úcte omrvinky, v ktorých sa nachádza. Miništranti majú mať v tom jasno!
Comments