Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.15. Sviatosť zmierenia (Pokánia) I.

uverejnené 2. 4. 2016, 5:30 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 2. 4. 2016, 5:38 ]
Slovo pre animátora: Aj keď sa zdá, že pri vysluhovaní sviatosti zmierenia miništranti nemajú službu, predsa nie je to celkom tak. Existujú spoločné úvody do slávenia svätej spovede, kajúce pobožnosti, na ktorých sa kajúcnici pripravujú na sviatosť zmierenia spoločnou modlitbou. Je to pekné svedectvo, pretože veriaci tu uznávajú, že sú spoločenstvom hriešnikov, ale že chcú niečo s tým robiť. Polepšiť sa! A po spoločnom úvode idú hriechy osobne vyznávať. Nuž a spoveď je dôležitá aj pre každého miništranta, pretože zabezpečuje priateľstvo s Bohom. Tak si o nej niečo povieme.

Metodika: Sviatosť prinášajúca pokoj

Materiál: Perá, zápisníky, Sväté písmo

Aktivita s Božím Slovom: Tému si prehĺbime zamyslením sa nad Svätým písmom, nad udalosťou, v ktorej Kristus ustanovuje sviatosť zmierenia: Jn 22, 19-23.

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“  Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.  Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Apoštoli boli ustráchaní a zamknutí za dverami. Nemali dobrú náladu... Ich Majster bol ukrižovaný, oni ho v rozhodujúcej chvíli opustili, židia na nich číhali... Strach, smútok a nepokoj vládol v ich duši. Ach, keby sa to dalo vrátiť, keby všetko išlo ináč. Pavučina utkaná z depresie sedela v ich hlave a bola neznesiteľná. A zrazu sa v ich strede objavil Kristus. Aká to radosť. Ale odpustí im? No Ježiš sa ujíma slova a upokojuje ich rozjatrené vnútro. Hovorí: „Pokoj vám!“ Och, to bola úľava. Odpustil im ich zradu. Ba dokonca im dal Ducha Svätého a moc, aby aj oni mohli odpúšťať hriechy. Aby aj oni pomohli iným, ak budú v kríze, a odovzdali im Boží pokoj. Moc odpúšťať hriechy dal Kristus apoštolom a oni ju odovzdali svojim nasledovníkom: biskupom a kňazom.

Ježiš na nich dýchol... Prečo urobil toto gesto? Hm, týmto „dychom“ Boh raz stvoril prvého človeka, Adama. A keď ten zlyhal, pritiahol na seba nešťastie i spotvorenie ľudskosti! Teraz, dychom, Duchom Svätým, Boh opäť tvorí. Nových ľudí. A túto moc dal aj apoštolom a to cez krst a sviatosť zmierenia. Cez tieto sviatosti sa v nás niečo mimoriadne udeje. Dostávame novú identitu, novú prirodzenosť. Božskú prirodzenosť. Takže sme naplno Božie deti. Týmito sviatosťami je z nás vyhnané zlo a sme celí Boží. Preto majú takú veľkú cenu.

Ako je to možné? Vďaka dobrote Pána Boha, vďaka Ježišovi, ktorý za to zaplatil na kríži. Navonok to možno na prvý pohľad nevidno, ale toto tajomstvo „znovu stvorenia“ sa deje v hĺbke našej duše. A po čase istotne vypláva na povrch. Badáme to napríklad aj na dobrom správaní človeka. No naplno sa to zjaví vo večnosti. Máme sa na čo tešiť priatelia!

ansparent">Myšlienky na zamyslenie: ransparent">Hovoríme, že sviatosť zmierenia je najpotrebnejšia sviatosť. Ako sa to myslí? Nuž krstom sme s Bohom uzavreli zmluvu. Ale človek ju niekedy z rôznych dôvodov vypovie. Ak to robí úplne vedome, úplne dobrovoľne a vo vážnej veci, túto zmluvu zruší a pre človeka nastane hrozná katastrofa. Stráca účasť na božskej prirodzenosti. Ak by zomrel, neprišiel by do neba. Prečo? Lebo nemá to, čo v nebi treba mať: milosť posväcujúcu! Kristus predvídal takúto hororovú situáciu a preto ransparent">ustanovil sviatosť zmierenia - opätovné vzkriesenie pre život večný, nápravu zmluvy.

Kristus vedel, že človek je náchylný robiť zlo a môže priateľstvo s Bohom zradiť. Úkon, ktorým sa to stáva sa nazýva hriech. Smrteľný hriech spôsobuje smrť večného života v ľudskej duši. Je to veľká tragédia! Boh nám však daroval prostriedok, ktorým je možné obnoviť priateľstvo s Ním. Tento dar sa nazýva sviatosť zmierenia. Ňou sa zmierujeme s Bohom a dávame všetko do poriadku. Vnímaš aj ty spoveď takto pozitívne? Tešíš sa, že sa v nej stretáš s milujúcim a milosrdným Bohom?

Miništrant by mal byť apoštolom svätej spovede. Mal by o nej hovoriť druhým a povzbudzovať ich, aby sa jej nebáli. Don Bosco povedal, že mu Dominik Savio priviedol k spovedi viac chlapcov, než hociktorý kňaz pracujúci v oratóriu. Ako je to v tejto veci s tebou? Si vzorom pre druhých? Ukazuješ priateľom, že spovedať sa je ľahké?

Aktivita na stretnutie: Na stretnutí si predstavte sviatosť zmierenia. Urobte to v rozhovore, do ktorého môžu miništranti vstupovať a pýtať sa. Pokojne im vyjasnite nejasné veci. Je to veľmi dôležité pre ich duchovný život. Postupujeme podľa hlavných častí spovede: I. Spytovanie svedomia, II. Vyznanie hriechov, III. Ľútosť nad hriechmi, IV. Úkon kajúcnosti, V. Predsavzatie. (Rozoberte si každú časť sviatosti zmierenia podľa priložených poznámok).

I. SPYTOVANIE SVEDOMIA

1. Prosím Ducha Svätého o pomoc zistiť svoj vnútorný stav – v čom je rozpor s Božou vôľou.

2. Pri spytovaní svedomia si pomôžem spovedným zrkadlom (nech je primerané veku).

3. Môžem ho urobiť aj podľa Desatora, Pätoro Cirkevných prikázaní, hlavných hriechov…

4. Svedomie sa dá spytovať aj tak, že si v mysli prejdem život od poslednej spovede.

5. Zistené hriechy si zapamätám, prípadne zapíšem (ak som zábudlivý, roztržitý…).

II. VYZNANIE HRIECHOV

1. V spovedi mám povinnosť vyznať všetky ťažké hriechy, ich počet a okolnosti, ktoré by hriechu priťažili, alebo zmenili jeho druh (Napríklad z krádeže sa môže vykľuť svätokrádež).

2. Hriechy vyznávam nahlas, zrozumiteľne… Naschvál nemumlem, nešušlem, nemám strach... Pozor na diablovu pascu – chce nám pri vyznaní vrátiť hanbu, ktorú pri konaní vzal.

3. Ak by som predsa len mal obavu to všetko vyznať, idem za kňazom, ktorý ma nepozná.

4. Zamlčanie ťažkého hriechu, počtu, vážnych okolností je svätokrádež a spoveď je neplatná.

5. Náprava je cez dobrú spoveď zo všetkých smrteľných hriechov od poslednej platnej spovede. Je nutné vyznať aj zamlčaný hriech i príčinu, prečo došlo k neplatnej spovedi.

III. ĽÚTOSŤ

1. Nadprirodzená dokonalá ľútosť je „bolesť duše“ človeka nad spáchanými hriechmi. Vyviera z lásky k Bohu. Obsahuje odsúdenie hriechu i predsavzatie, že sa to už viac nestane.

2. Ak takto ľutujem hriechy a pridám k tomu predsavzatie, že ich vyznám vo sviatosti zmierenia (len čo sa to dá), odpúšťajú sa mi, i keď na Sv. prijímanie môžem ísť až po spovedi.

3. Ak ľutujem z obavy zo zatratenia, z trestu... ide o nadprirodzenú nedokonalú ľútosť. Vo sviatosti zmierenia mi postačuje k odpusteniu hriechov. Mimo sviatosti nie.

4. Prirodzená ľútosť (napríklad ak ľutujem, lebo ma pri tom videli), mi hriechy neodpúšťa.

5. Bez dobrej ľútosti niet odpustenia a pácham svätokrádež. Náprava ako v bode 5 pri vyznaní hriechov.

IV. ÚKON KAJÚCNOSTI

1. Každý hriech prináša trest (bolesť, smútok…). Hriechy sa odpúšťajú rozhrešením, tresty za hriechy vykonaním úkonu kajúcnosti. Ak by som ho vedome nesplnil, pácham ťažký hriech.

2. Urobenie úkonu kajúcnosti je znakom toho, že to s pokáním, polepšením myslím úprimne.

V. PREDSAVZATIE

1. Predsavzatie je „pokračovaním“ svätej spovede a pokánia v každodennom bežnom živote.

2. Má byť konkrétne, proti najťažším hriechom a sklonu, ktorý sa najčastejšie objavuje.

Ďalšie aktivity na stretnutie: Skúste sa porozprávať o nasledujúcich radách dotýkajúcich sa svätej spovede. 1. Najprv si preberte, čo je to smrteľný hriech. Ktoré sú podmienky, aby sa stal? Čo znamená úplne dobrovoľne, úplne vedome a čo prestúpenie príkazu Božieho vo vážnej veci? 2. Prečo je dobré mať stáleho spovedníka? (Aby sa dobre vyznal v ľudskej duši toho jednotlivca...) A čo by ste poradili, ako často treba pristupovať k sviatosti zmierenia? (Ihneď po smrteľnom hriechu, ak sa nedaj Bože stane. Vhodný rytmus k pristupovaniu k spovedi je asi 1 krát mesačne.) 3. Ak uznáte za vhodné, môžete si rady, ako sa dobre vyspovedať prepísať a odložiť. 4. Nezabudnite na kamarátov a urobte im nástenku o sviatosti zmierenia. (Aby sa aj iní o tomto nádhernom dare Božieho milosrdenstva poučili!).

Predsavzatie: Život bez priateľstva s Bohom je veľmi ťažký a smutný. Môžem ho rýchlo obnoviť dokonalou nadprirodzenou ľútosťou s predsavzatím, že sa čo najskôr vyspovedám. Skús si na to zvyknúť.


Príbeh. Veľkým propagátorom sviatosti zmierenia bol don Bosco, vychovávateľ patróna miništrantov, svätého Dominika Savia. Často pripomínal svojim chlapcom: „Nebojte sa spovede, veď ide o stretnutie s nebeským Otcom.“ A sám sa často spovedal. A to aj v kostole, pred očami mnohých chlapcov. Aby tí videli, že to čo káže, aj žije.

Raz sa stalo, že bol odcestovaný z domu, z oratória. Keď sa vrátil, čakala ho smutná zvesť: „Don Bosco, don Bosco, zomrel Karolko...“ Don Bosco veľmi zosmutnel: „Ach, to je mi úprimne ľúto.“ „Karolko si vás veľmi žiadal mať pri sebe. Stále opakoval: Kde je don Bosco, kde je don Bosco...? Zavolajte mi don Bosca, chcem sa uňho vyspovedať!“

Nášmu svätcovi sa to zdalo trochu čudné. Išiel k mŕtvole mladíka a úprimne sa pomodlil nad jeho nevládnym telom. O chvíľu sa však stalo niečo mimoriadne. Karolko sa pohol a začal dýchať. „Ach, ty žiješ...?!“ skríkol don Bosco a s radosťou ho objal. A Karolko prehovoril: „Och don Bosco, už som bol na druhom svete, ale nevyzeralo to so mnou dobre... V poslednej spovedi som nepovedal jeden smrteľný hriech. Už ma brali diabli, ale v tom zasiahla nádherná pani a všetkých odohnala. Som tu, môžem sa u vás vyspovedať?“

Pravdaže,“ súhlasil don Bosco s radosťou. Poprosil prítomných, aby sa vzdialili a nechali ich osamote. Po spovedi sa don Bosco prihovoril k mladíkovi: „Nuž teraz si nádherne vyspovedaný, zmierený s Bohom, pripravený pre nebo... Ako sa rozhodneš? Zostaneš medzi nami, alebo sa vrátiš naspäť? Mládenec sa na chvíľu zamyslel a potom povedal: „Videl som tam také krásne veci a takú milú pani, že ak by som išiel teraz do neba, tak si vyberiem nebo...“ „V poriadku,“ usmial sa don Bosco. Karolko sa ešte chvíľu rozprával s priateľmi, potom naň prišla únava, ľahol si a tíško odišiel. Na druhý svet, do neba...

Veru, mladý chlapec mal veľké šťastie. Aj keď najprv v spovedi fatálne zaváhal, Boh mu predsa dal možnosť napraviť svoj osud. Veď celú večnosť by si bol pokazil. Dôverujme Bohu, prosme si o milosť dobrých svätých spovedí i o šťastlivú hodinku smrti.

Pre túto rozhodujúcu chvíľu si zbierajme „kolektív“ fanúšikov a podporovateľov. Svätcov, ktorí sa za nás prihovoria u Boha. A ako je to v tej modlitbe: „Zdravas Mária?“ Aha: „Pros za nás hriešnych, teraz i v hodine smrti našej. Amen.“ Karolko sa to istotne dobre modlieval, lebo pomoc mu prišla aj z tejto „strany“, od našej Matky, Panny Márie. Miništrant má druhým ukázať aj to, ako sa pripravuje na prechod na druhú stranu. I dobrou spoveďou.