Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.13. Sviatosť birmovania V.

uverejnené 2. 3. 2016, 23:20 používateľom Jozef Možiešik

Slovo pre animátora. Priatelia, patrí sa nám už len zhrnúť a uzavrieť myšlienky okolo sviatosti birmovania a službe miništrantov počas jej vysluhovania. Tak to dnes urobíme. A dáme ešte úlohy miništrantom. Pripomenieme na čo všetko nemajú zabudnúť! Ale aby to nebolo len technické stretko, dáme ho do kontextu Písma a tiež oslavy dňa, v ktorom je vysluhovaná sviatosť birmovania.

Metodika: Oslava veľkej návštevy

Materiál: perá, zápisníky, Sväté písmo, misál, kniha Obrad birmovania.

Aktivita s Božím Slovom: Prečítame si z listov svätého apoštola Pavla Korinťanom.

A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.“ (2 Kor 6, 16-18).

A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele! (1 Kor 6, 19-20).

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Vy ste chrám živého Boha... vaše telo je chrámom Ducha Svätého. Aké tajomné slová... Čo by to znamenalo? Nuž tak je to: Boh bol v človekovi prítomný od počiatku jeho existencie. Jemne s ním komunikoval v jeho najhlbšom vnútri. V jeho svedomí - svätyni. Alebo ak chcete trochu techniky, tak v jeho „riadiacej“ veži. No prvým hriechom sa v človekovi nesmierne veľa pokazilo... Akoby sme Boha v nás „preložili“ špinavými nánosmi, alebo inak: „vrstvami“ hriechu. Diabol urobil zásah do podstaty človeka, lebo ten mu to odsúhlasil. Niečo v nás znecitlivelo, niečo úplne odumrelo, iné išlo len na „polovičný“ výkon... Nuž a keď sa zmení svätyňa človeka, to čo je v ňom najhlbšie, to čo riadi človeka, vidno to na jeho správaní i na celkovom jeho prejave. Vidno to aj na druhom i ďalšom a ďalšom... A preto čokoľvek ľudia konali, budovali, vždy sa našlo miesto, ktoré bolo najslabšie a ich výtvor s rachotom padol. Vyzerali sme ako ošarpaná stará budova. Kristus sa rozhodol všetko rekonštruovať. Prišiel medzi nás a cez sviatosti, náuku vytvoril zo zbúraniska nádherný chrám zvaný Cirkev.

Svätý Pavol použil na Cirkev veľa prirovnaní. Jedno z nich je práve o tom, že všetci statoční veriaci vytvárajú nádherný chrám, v ktorom prebýva Boh. Sme vzájomne pospájaní, vbudovaní do jednej stavby... Každý má v tejto stavbe svoje nezastupiteľné miesto. No uholným kameňom je Kristus. Pojem „uholný kameň“ treba asi vysvetliť. Keď sa kedysi staval dom, prvé čo sa osadilo, bol kameň na základnom rohu budovy. Odtiaľ sa ťahali ďalšie múry... Ale prirovnanie o chráme sa dá použiť aj na jedinca. O tom viac v zamyslení...


Myšlienky na zamyslenie: Ak si prezriete váš chrám, istotne v ňom veľa veci obdivujete. Sú tu krásne sochy, nádherne ozdoby, farebné kresby, harmonicky rozložené sedadlá, veľa kvetov, jemných výšiviek... Všetko je príjemne nasvetlené... Hej, keby niečo krajšie ľudia vytvorili, dali by to do kostola. No stane sa, že ak chýba údržba týchto vecí, chrám postupne chátra. Voda sa dostane dnu cez deravú strechu, omietka začne opadať, drevo hniť a práchnivieť, podlaha sa rozsype... A krása chrámu je fuč! Nutne potrebuje odborný zásah! A podobne je to aj s človekom. V jeho vnútri môžu byť nádherné myšlienky, spomienky, svieže obrazy, ohromujúce zážitky s dobrotivým Bohom, harmónia zvukov, všade vládne čistota myšlienok... O takom človekovi hovoríme, že má nádherný duchovný život. Ale môže sa stať aj to, že v človekovi zasadla melanchólia, ovládla ho depresia, prikvačila lenivosť, prenikla ho pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, hrubosť, nečistota všetkého druhu... Je potrebný záchranný zásah. Duch Boží to chce urobiť. No dovolíte mu to? Stane sa vaše vnútro chrámom Ducha Svätého? Bude sa v ňom Pán dobre cítiť? Pri vysluhovaní sviatosti birmovania sa „aktivizuje“ Duch Svätý a začne rekonštruovať človeka. Aby sa stal chrámom Boha. Človek je niekedy tak „zrastený“ s hriechom, že ani nevie, čo všetko je hriech. Duch Svätý sa činí a upozorňuje, čo treba vyhodiť, opraviť... Čo je to v tvojom prípade?

Aktivita na stretnutie: V aktivite rozvinieme myšlienky o chráme pre Ducha Svätého. Aj prostredie, v ktorom žijete sa má stať chrámom Boha. A istotne uznáte, že príchod Ducha Svätého do farnosti, jeho zostúpenie na birmovancov je mimoriadna udalosť. Na to sa treba pripraviť! Jeden človek by to nezvládol a preto sa zvyknú vytvoriť podporné tímy. Dušou všetkého je miestny kňaz. Ten to má mať „pod“ palcom. Boh, Duch Svätý teda príde na návštevu farnosti. Nie že by pred tým tam nebol, ale teraz chceme byť na neho ešte viac citliví. Tak čo všetko treba dať do pohybu? Porozprávajte sa o nasledujúcich úlohách!

Technická čata na výzdobu vonkajšieho priestoru: Dobrovoľníčky i dobrovoľníci vyčistia okolie kostola, ba niekedy aj celú dedinu. Smeti, fľaše, odpadky a iné okrasné, pardon „otrasné“ dreviny nie sú dobrou vizitkou vášho sídliska! Ba sú výčitkou! (Priestor pre činnosť miništrantov je tu skoro nekonečný!). Niekde sa dávajú okolo cesty stromčeky - symbol života. I v tom by miništranti mohli pomôcť. Ale nech je to pod vedením skúseného drevorubača, alebo pilčíka. Aby ste nevyťali to, čo malo rásť!

Technická čata na výzdobu interiéru kostola: Iná skupina nech sa dá do práce vnútri kostola. Nech začne od presbytéria a končí pri dverách chrámu... Vysávač, metly i handry sa dajú do kmitočtu. A prachovky tiež. Nezabudne sa na okná a pavučiny v rohoch chrámu! Za nimi nabehne partia, ktorá má na starosti kvetinovú a inú výzdobu chrámu. Musí sa povysávať a skrášliť priestor okolo oltára i samotný oltár. Všade je veľa kvetín. Prevláda ich biela a červená farba, pretože tieto farby sú najviac spojené s touto mimoriadnou slávnosťou.

Kostolníkova čata: Kostolník so svojim tímom pripraví všetko potrebné v sakristii i v kostole: Rúcha, čisté alby, krizmu, kadidlo, tymian, zápalky, myrhu, dostatok nepremenených hostií, víno, liturgické misky, kalichy, vatu na utretie čela birmovanca, teplú vodu, utierku... (Podá sa biskupovi po skončení vysluhovania sviatosti na umytie rúk.) Nezabudne na liturgické predmety používané pri omši a ani na zvonček. Komunikuje s duchovným otcom i hlavným miništrantom, ktorý to zase prenesie na „nižšie“ miništrantské zložky!

Liturgická skupina: Zodpovedný za liturgiu nacvičí nástup miništrantskej dvanástky a jej činnosť. Každému miništrantovi sa rozdajú úlohy a on si to má viac krát zopakovať, aby počas liturgie nerobil zmätok. Pravdepodobne bude aj oheň, kadidlo a preto sa aj na to treba prichystať. Zvlášť má byť pripravený miništrant, ktorý posluhuje biskupovi. (Má vedieť, kedy mu podrží pastiersku biskupskú berlu, kedy mu nasadí mitru a kedy mu ju zoberie z hlavy. Musí vedieť ako to robiť!) Tejto téme sa budeme venovať zvlášť.

Lektori: Ako sa vraví: Tento krát pôjde ozaj do tuhého... Preto šušlavého Miša perikopu čítať nedáme. Najlepšie by bolo, keby si to rozdelil birmovanci... Avšak aj ich treba poučiť ako čítať, čo znamenajú skratky pred čítaniami, čo majú povedať po čítaniach a vôbec, odkiaľ majú čítať, ako sa dostať k ambone, ako si napraviť mikrofón, ako majú odísť od ambónu... (Postačí ukloniť sa pred oltárom a netreba pokľaknúť...) Výber lektorov je dôležitý! Veď by nebolo vhodné, aby text čítal najväčší lapaj, alebo ten, kto prípravu na birmovku odflákal...

Spevácka skupina: Kantor a zbor musia byť tiež vo forme. Istotne si už niekoľko týždňov odkašlávajú, aby mali vybrúsené hlasy a nacvičujú si pesničky, ktoré by zosilnili radostnú atmosféru. K tejto slávnosti sú aj tematické piesne. Ba dokonca nesmú zabudnúť na skladbu: Veľký kňaz k nám dnes prichádza... Nuž a počíta sa, že sa do spevu zapoja aj birmovanci. Takže? Vedia, čo majú spievať? Nebude hanba? A ozaj, kto bude spievať žalm?

Nácvik s birmovancami: Tí majú vedieť, čo budú robiť a preto to s nimi treba precvičiť! Istotne budú ďakovať otcovi biskupovi i pánu farárovi. Možno to zvládnu sami, ale je pravdepodobné, že im treba pomôcť. Kto to bude? Katechéti, alebo vedúci miništrant? Až sa všetko dobre pripraví, zo slávnosti môžu mať všetci veľký duchovný úžitok. Ako vidíte, všade sú potrební aj miništranti a očakáva sa od nich angažovanosť. Úmerná ich schopnosti.

Iné: Nezabudnime na prípravu pohostenia. Mamy, tety kuchárky uvaria pestré jedlo na pohostenie otca biskupa a jeho sprievodu. Nuž a musia sa nájsť aj ľudia na obsluhovanie pri stoloch. A potom ešte treba zabezpečiť množstvo ľudí na umývanie riadu a pratanie v kostole, ale aj inde. Miništranti majú opäť šancu vyniknúť. Veď majú slúžiť! Bohu i ľuďom. Ak sa nik neulieva, ide to raz dva!

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Prepíšte predchádzajúci opis úloh. (Dajte to do tabuľky, ako technicky scenár slávnosti.). A usaďte ho do reality v tvare: Úloha, zodpovedný, termín, pomôcky... 2. Zistite, kde by ten-ktorý miništrant mohol konkrétne poslúžiť...? Na čo má? 3. Porozprávajte si o najväčšej oslave, na ktorej ste ako miništranti posluhovali. Ako to dopadlo? 4. Urobte si inventár vašich schopnosti. Čo vlastne viete robiť? Aké remeslá zvládnete?

Predsavzatie: Zamyslite sa nad čistotou svojho tela i duše. Má byť chrámom Pána Boha. Je?

Príbeh

Ruský cár Alexander I. (1777 - 1825) rád spoznával nové krajiny. Raz, keď cestoval po Rakúsku videl, ako pri rieke stojí skupina ľudí. Všetci boli veľmi vzrušení a nejaká žena a jej deti zúfalo bedákali a nariekali. Uprostred davu ležal človek, ktorého práve vytiahli utopeného z vody. Ako vyplynulo z výkrikov, bol to ich otec. Dojatý Alexander vyzval svojho osobného lekára, aby sa pokúsil muža priviesť k životu. Ten poskytol utopencovi umelé dýchanie i masáž srdca, ale po hodnej chvíli smutne povedal: Veličenstvo, nič sa nedá robiť. Ten muž je mŕtvy. Tu pomôže len zázrak! Alexander však povzbudzoval doktora: Vydržte! Nevzdávajte to! Pokračujte ešte...

Doktor bez nádeje, ale z poslušnosti svojmu cárovi, pokračoval v oživovaní nešťastníka. A zrazu, na prekvapenie všetkých, postihnutý muž zakašľal. Vypľul veľa vody a začal sa hýbať. Na radosť všetkých prítomných bol zachránený. Alexandra sa zmocnilo neopísateľné nadšenie. V návale radosti ďakoval doktorovi a tešil sa s prítomnými ľuďmi. A keď videl prešťastnú ženu a jej, od radosti výskajúce deti, vykríkol: Toto je najkrajší deň môjho života.“ A ešte dlho spomínal na tento dobrý skutok.

Oživiť človeka je veľká vec... Smrť spôsobuje rozklad tela! Hriech tiež prináša smrť a spôsobuje rozklad ducha. Avšak Boh našiel spôsob, ako oživiť naše telo i ducha. Dobrý Duch nás dáva dokopy a pri našom vzkriesení to bude dokonané. Mojžišovi zapísal Boh Desatoro do kameňa... Ale po čase to urobil inak. Zapísal mu všetko dôležité do srdca. Urobil to skrze svojho Ducha. A chce mu dať aj večný život. Ak mu to človek dovolí. Čo ty na to?  

Comments