Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.12. Miništranti oltára I a II. (MO)

uverejnené 7. 1. 2016, 7:29 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 7:29 ]
Slovo pre animátora: Predstavujeme službu jednotlivých miništrantov z takzvanej slávnostnej dvanástky. (Zatiaľ stále nie slávnej! :). Dnes bude reč o činnosti miništrantov oltára. Oni sú totiž dvaja, existujú ako "liturgické dvojčatá" MO I. a MO II. Keďže sú počas omše v náročnej činnosti, tak im venujeme viac tém. Dnes predstavíme ich činnosť asi do polovice liturgie svätej omše. Keďže ich činnosť sa točí okolo oltára, využijeme príležitosť a pripomenieme si na čo slúži tento výnimočne dôležitý liturgický predmet. Ako vždy ide nám o to, aby chlapci vošli aj do inej dimenzie miništrovania. Nejde len o horúčkovitú činnosť!
Cieľom je oboznámiť miništrantov s liturgickou službou miništrantov oltára.

Metodika: Stáť pri oltári znamená stáť pod krížom

Materiál: Sväté písmo, pero, zápisník, kalich s paténou, purifikatóriom, kalichovým vélom, ampulky s vínom a vodou, zvonček, patény.

Aktivita s Božím Slovom: Otvorenie stretnutia čítaním z Písma je vždy dobrý začiatok. Dnes to bude z evanjelia podľa Jána. (Jn 19, 25-30).
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: V evanjeliu sme svedkami jednej z najväčších udalostí dejín spásy: Ježiš zomiera na kríži. Zostali pri ňom tí najvernejší: Jeho Matka Mária, ženy, ktoré nabrali dosť síl, aby zvládli popravu i jeho obľúbený apoštol Ján. Zostali tí, ktorí veľmi, veľmi milovali. Pán Ježiš tesne pred smrťou zabezpečil ešte to najdôležitejšie: Postaral sa o svoju Matku a zveril ľudstvo pod jej ochranu. A keďže Pán vedel, že prichádza jeho koniec, vyslovil slovo "žíznim".

Mnohí z prítomných si mysleli, že má smäd, preto sa mu rozhodli podať nápoj. Keďže Ježiš už visel vysoko na kríži, použili k tomu tyč a špongiu. V podávanej tekutine bol ocot a aj omamné prímesi na zmenšenie bolesti. Tie totiž boli také ukrutné, že niekedy ich aj kati znižovali drogami. Ale Ježiš nápoj nevypil... Ba jeho slovo "žíznim" znamenalo: „Nesmierne žíznim po vašej láske! Túžim, aby ste sa mali dobre...“ A keď cítil, že už viac nemá síl, vykríkol: „Je dokonané.“ A my to vysvetľujeme opäť povrchne. Myslíme si, že chcel povedať: „Už je po mne...“ Zmysel týchto Ježišových slov je však iný: „Spása je už dokonaná. Všetko pre záchranu ľudí je urobené!“ Hneď nato náš Pán zomrel.

Prečo sme si vybrali práve toto evanjelium pri predstavení služby miništranta oltára? Lebo veľmi s ním súvisí! Je pod krížom! Miništrant teda musí vedieť, v akých súradniciach života, času a priestoru sa nachádza! Inak je len pobehaj...? Akokoľvek, má si pri službe uvedomiť prepojenia, ktoré dáva do súvisu práve toto evanjelium a miništrantská služba.

Z evanjeliovej state vidíme, aký strašný nástroj umučenia je kríž. Vidíme, kto je pod ním i ako sa tam títo zúčastnení správajú. Jedni sa mu posmievajú, druhí sú tam zo zvedavosti, niektorí sa dokonca v bolesti vyžívajú... Ale sú tam aj jeho verní, ktorí s Ježišom spolucítia. A postoje dávnych postav sa určitým spôsobom opakujú aj dnes. Mnohým sa do kostola nechce, iní sa z Ježiša posmievajú, ďalší majú obavu, že sa aj im budú druhí posmievať, veľa je takých, čo si akože život "vedia" zariadiť bez Boha... Veru sú rôzne dôvody, prečo ľudia do kostola nechodia!

Ale tí, čo na svätú omšu prídu, by si mali uvedomiť, že sa počas nej ocitnú pod Ježišovým krížom. Tak ako vtedy, aj teraz sa Ježiš za nás obetuje, žízni po našej láske, dokonáva našu osobnú spásu. Priatelia, to sa ozaj deje! Preto naše správanie má byť dôstojné, s bázňou v srdci, plné vďaky a lásky k Záchrancovi... A môžeme zvýrazniť, že zvlášť by si to mali uvedomiť miništranti oltára, pretože ti posluhujú kňazovi (vo svätej omši druhému Kristovi) pri oltári, čo je vo svätej omši kríž. Na oltári sa totiž sprítomňuje, koná Ježišova obeta. Nekrvavým spôsobom, teda nevidíme tiecť krv. 

Myšlienky na zamyslenie: Ten kto vymyslel ukrižovanie musel byť tvrdý a necitlivý človek. Tento spôsob popravy pochádzal z Perzie a prevzali ho aj Rimania. Išlo však o takú bolestivú smrť, že sa ukrižovanie nesmelo použiť na Rímskych občanoch. Procedúra bola vyhradená pre otrokov a najväčších zločincov. Ani kresťania sa v počiatku nevedeli vyrovnať s týmto nástrojom. Ale ako sa prehĺbilo ich vnímanie Ježišovej obety, jeho lásky k nám, vynáralo sa im, prečo to urobil a prečo až tak. A keď to dali do súvisu so strašnými hriechmi, vycítili, že práve kríž a je znakom Ježišovej lásky k nám. Okusovali, že z kríža žiari Kristova láska. Presviedčali sa, že ak príjmu kríž, utrpenie a spoja to práve s touto láskou, všetko sa dá znieť. A tak kríž už neodhadzovali, ale objímali. Dával im totiž silu pochopiť i niesť život.

Kríž, na ktorom zomrel Pán našla svätá Helena. Bol vystavený k verejnej úcte, no po dobytí Jeruzalema ho ukoristili Peržania. Gréci ho opäť získali a aby sa už nikdy nestal korisťou nejakého tyrana, urobili z neho maličké čiastočky. Tie sa ako relikvie rozniesli po celom svete. Ale ak si uvedomíme, čo sa deje na oltári, pochopíme, že ten je tiež krížom. Veď na ňom zomiera Ježiš! Keď je tak, k oltáru by sme sa mali správať ako k ozajstnému krížu. S nesmiernou bázňou a úctou! Pozor! Ide o posvätnú vec. Preto úctu k oltáru treba šíriť!

Aktivita na stretnutie: Rozoberieme si niektoré úlohy miništrantov oltára (MO). Keďže je to téma široká, pôjdeme na to postupne. Niečo dnes, niečo nabudúce. 1. MO ešte pred omšou vezmú zo sakristie obetné dary (chlieb a víno) i vodu a zanesú ich na určené miesto. To môže byť stolík pri vstupe do kostola, (niekde je v strede kostola), alebo stolík v presbytériu. Rozhodujú o tom miestne zaužívané zvyky a čo povie pred omšou pán farár. Na abak (stolík v presbytériu) pripravia kalich a iné potrebné liturgické nádoby. 2. Ak je liturgia so sprievodom, MO kráčajú vedľa seba. Prichádzajú k oltáru, pokľaknú si a zaujmú svoje miesta. Tie by mali byť (z praktických dôvodov) blízko pri stolíku. 3. Po skončení modlitby veriacich (nikdy nie počas jej trvania!) miništrant oltára I. (MOI) prináša na oltár kalich s korporálom a purifikatóriom. 3. Ak je na kalichu kalichové vélum, opatrne ho dá dolu. (Dáva pozor, aby pri tom nezhodil paténu s chlebom!) Ak je to vo farnosti zvykom, môže rozprestrieť na prostriedku oltára korporál. Predtým si však umiestni kalich (i kalichové vélum) nabok (napravo), aby mu pri rozprestieraní nezavadzali. S korporálom nenarába živelne! Ten by mal byť poskladaný tak, aby sa prípadné čiastočky z Eucharistie z neho nevysypali. To je vlastne jeden z dôvodov prečo sa používa. (Ako sa vyjadrili viacerí kňazi, sú až nervózni, ak miništrant zoberie korporál a "vypráši" ho pri rozprestieraní vo vzduchu. Teda keď ním nad oltárom zamáva a tak všetky čiastočky z Eucharistie rozpráši po okolí!!! Tento fakt treba miništrantom nutne zdôrazniť!) Ak je korporál označený vyšívaným krížikom, časť na ktorej je krížik, by mala byť na hrane oltára, smerom ku kňazovi. 4. MO dávajú pozor (majú to vedieť dopredu!), či veriaci prinášajú obetné dary alebo nie. Ak áno, idú s kňazom dopredu a pomáhajú mu tieto dary odoberať. Dary preberá kňaz, ale posúva ich miništrantom. (Ak sú medzi obetnými darmi aj rôzne predmety, miništranti musia mať jasno, kde ich uložia!) Po prevzatí chleba a vína dávajú pozor, aby s nimi neprepadli! To sa veru už nejeden krát stalo. A bola z toho veľmi trápna situácia! 5. Ak obetný sprievod nie je, sami prinášajú chlieb, víno a vodu zo stolíka. (Dopredu sa musia dohodnúť, čo nesie MO I. a čo MO II.) Obetné dary položia na oltár, aby si ich kňaz mohol prebrať. Na dnes to stačí.

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Dnes je veľa "vecí" na precvičenie. Tak neváhajte... Najprv si pozrite miesto, kde majú MO sedieť. Potom si precvičte ako sa preberajú obetné dary od veriacich a nájdite miesto, kde sa uložia. Nácvik potrebuje aj prinesenie vína a chleba na oltár. Ak ste to zvládli, precvičte si inú situáciu: prinášanie kalicha a obetných darov z bočného stolíka. A nakoniec si prakticky vyskúšajte ako sa sníma kalichové vélum, rozprestiera korporál a podáva kňazovi kalichová paténa (prípadne obetná miska). 2. Vysvetlite si, prečo je stolík s obetnými darmi medzi ľuďmi. A čo sú to obetné dary? Pripomeňte si, ako ich má človek pripraviť a ako, čo a kedy má veriaci počas omše obetovať. (Stolík je medzi ľuďmi v kostole preto, lebo obetné dary sú od nich - oni niečo obetujú. Ale okrem materiálnych obiet - ako je milodar do zvončeka, víno, chlieb... je dôležitá duchovná obeta. Ešte pred omšou si má veriaci v duchu pripraviť dobre skutky, utrpenia, námahy a cez prípravu obetných darov ich v "duchu" ukladá na paténu a do kalicha. A dáva, obetuje Bohu aj celé svoje bytie. Aby sa to všetko premenilo.) A čo znamená keď obetné dary nesú miništranti? Oni teraz zastupujú ľud - nesú jeho obetné dary. 3. Ešte raz zvýrazníme význam oltára, rozoberieme niektoré praktické situácie, ktoré sa okolo oltára nesmú robiť! (Napríklad: neopierame sa oň ako o nejakú podpierku, neodkladáme naň všelijaké predmety, neoprieme oň metlu, nezašpiníme obrus, neťaháme po ňom stojan z mikrofónom, čo zanechá špinu, nevylejeme naň vosk zo sviece, nedávame naň všelijaké neliturgické ozdoby či kvety,...) Oltár nie je odkladnou plochou predmetov. Je to kríž! 4. Z prítomných chlapcov určíme, kto by už mohol byť miništrant oltára. (Keďže sú dvaja, je dobré, ak sú približne rovnako vysokí, vedia zvládnuť náročné situácie...) Rozoberte si to!

Predsavzatie: Poprosiť Ježiša, aby pomohol miništrantom s radosťou konať svoju službu.

Príbeh
Svätý Karol Boromejský (1538-1584) bol kardinál a veľký zástanca obnovy cirkevného života po Tridentskom koncile. Veľmi dbal, aby sa veci v živote videli tak, ako sa majú. Ako ich vidí Pán Boh. Snažil sa, aby sa nespochybňovali Božie tajomstvá, ale dávala sa im patričná úcta. Preto si vážil liturgiu. Vo svojej Milánskej diecéze dal ozdobiť liturgické priestory a kázaním povzbudzoval ľud k opravdivej viere.

Raz si objednal u istého umelca obraz smrti. Maliar sa snažil a po čase priniesol Karolovi obraz. Bol na ňom kostlivec s kosou na ramene. Svätec sa pozrel na obraz a po dlhšej úvahe povedal: „Majstre, načo táto príšera?“ Umelec sa nedal a odpovedal: „Predsa kostra s kosou vždy symbolizuje zničenie života.“ Na to sa svätec usmial a poznamenal: „Smrť ničí len pozemský život. No otvára bránu do večného života. Odstráňte tú kosu a smrtke dajte do rúk zlatý kľúč! Lebo spravodlivým ľuďom otvára bránu k večnému šťastiu.“ Majster sa veľmi začudoval, ale utrúsil: „No dobre... Urobím ako poviete.“ Uznal, že kardinál má pravdu a obraz premaľoval podľa požiadavky.

Nad mnohými vecami sa dnes pochybuje. Počuť úvahy ako: „Kto vie, či je niečo po smrti... Či to všetko okolo viery je pravda... Ale nie je to také vážne... Ešte je dosť času...“ Keď človek takto rozmýšľa, skutočne pravdivé veci doň nevojdú a nenastane v ňom zmena. Možno je čas zamyslieť sa, ako aj ja beriem vážne veci okolo miništrovania, služby Bohu, o tom čo sa deje vo svätej omši, o svoje smrti... A isto je čas na zmenu života!
Comments