Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.11. Slávnosť Bohorodičky

uverejnené 7. 1. 2016, 7:26 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 7:26 ]
Slovo pre animátora:
Aj dnes zostávame verní nášmu predsavzatiu, že v tomto formačnom roku budeme striedavo sledovať službu miništrantov v liturgickej skupine a mariánske sviatky. Najväčším zo všetkých titulov, ktoré Panna Mária obsiahla počas svojho života je titul Bohorodičky. Sviatok má pevný termín, slávime ho prvého januára. Všetko ešte dýcha Vianocami a aj tento sviatok podporuje vianočného ducha. Pozeráme naň z uhla, ako dobrotivý Boh vyznamenal jedno statočné, prečisté dievča - Pannu Máriu.
Cieľom je oboznámiť s najväčším mariánsky titulom a pripraviť sa na liturgiu sviatku.

Metodika: Učiť sa od Matky

Materiál: Sväté písmo, pero, zápisník, liturgické knihy, direktórium,
Aktivita s Božím Slovom: Stretnutie otvoríme čítaním z evanjelia. (Lk 2, 16-21).
Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Istotne ste už počuli slovo povolanie. Mnohí si hneď pod tým pomyslia na zamestnanie. To je ale čosi iné. To je, povedzme, spôsob obživy. Povolanie dáva Boh. Je to sled výziev, v ktorých nás Boh k niečomu volá. On nás povolal k životu, potom k láske - aby sme ľúbili a mali radi, pozýva nás k spolupráci, aby sme všeličo na zemi dobré urobili, povoláva nás aby sme došli do neba... Boh toto povolanie ponúka každému človekovi. Je to taký jeho svätý projekt s každým z nás. Má spoločné "stanice" ale aj odlišnosti, teda je pre každého človeka iné. A preto nás aj obdaroval rôznymi vlastnosťami.

Dobrotivý Boh dal povolanie aj Panne Márií. Avšak v jej prípade to bolo niečo výnimočné a nezvyčajné. Pripravil si ju tak dokonale, že nikdy neokúsila nijaký hriech. Bola krásna, múdra, pokojná, čistá, šarmantná, žiarivá.... Proste jedna dokonalá a nádherná bytosť. Veľmi si rozumela s Bohom. Zasvätila sa mu, ponúkla mu celé svoje bytie. A On jej ponúkol seba: Ak chce, môže sa stať Matkou jeho Syna. Ak chce? Áno, ak chce. Keď jej to anjel Gabriel zvestoval, mohla stále povedať: „Prepáčte, ja sa na to necítim.“ A Boh by to rešpektoval. Ale ona pochopila veľkosť ponuky a hoci nevedela, čo to všetko prináša, Pánu Bohu povedala "áno". A nebolo to smutné: „Áno, ak to už musí byť...“ ale nesmierne radostné „Áno, áno, áno dobrotivý Bože. Som tu. Velebí ťa moja duša a moje srdce jasá nad týmto vyvolením... Ty si si ma všimol a povýšil. Tvoja dobrota a milosrdenstvo ide s nami. O aký si vznešený a dobrotivý.... Tebe sa vždy oplatí povedať "áno". Som celá tvoja!“ Aj takto hádam môžeme prerozprávať jej jasavý chválospev: „Velebí moja duša Pána...“ Panna Mária nechala preniknúť nádheru Božieho slova do najhlbších zákutí svojho srdca. Úplne sa dala ním prežiariť. Až tak výskala od radosti. A tak sa stal zázrak. Boh sa umenšil, "obmedzil sa", prijal ľudské zákony, stal sa maličkým a vstúpil pod srdce Panny Márie. O deväť mesiacov ho porodila a tak sa stala Matkou Božou. Nikto nemá väčší titul na tejto zemi. Ozaj? Ozaj! Lebo Ježiš je aj Bohom a ona ho porodila. Takejto cti sa nedostalo nikomu na zemi. Ale,... Ale?

Nuž musíme to ešte dotiahnuť smerom k nám. Lebo aj nám sa dostáva nesmiernej pocty! Keď ideme na Sväté prijímanie, Boh tiež prichádza pod naše srdce. My ho nosíme, objímame, tešíme sa z jeho prítomnosti, komunikujeme s ním, túlime sa k nemu... Nevídané, ale niečo z toho, čo prežívala Panna Mária, sa opakuje aj v nás. A ešte je tu ďalší spôsob ako pobudnúť v Božom náručí! Mária ho tiež poznala. Boh je prítomný aj v Božom slove. Svätý Irenej hovorí, že: „Písmo je telo. Do neho sa "vtelil", "vpísmil" Boh.“ Je potrebné, aby v nás ožilo. To urobí Duch Svätý. Len ho pusťme do všetkých zákutí svojej duše, do svojich túžob, zámerov... Urobme to ako Panna Mária, ktorá „zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ Snívajme, meditujme v Duchu a Duch Boží nás prenikne. Božie slovo bude v nás rásť a potom sa stane to, čo vtedy v prípade Panny Márie. Budeme ho nosiť pod srdcom, prenikne nás a Duch Svätý nás premení na Božie dieťa, na Božieho syna. Na tento svet opäť príde Boží syn. Staneme sa druhým Kristom. Až k tomu nás volá nebeský Otec!

Myšlienky na zamyslenie: Rozmýšľanie o Božích veciach je nádherná vlastnosť Panny Márie. Neustále sa pred ňou rozvíjali nové veci, prekvapovali ju. Ona sa ich nezľakla, ale učila sa, ako ich zvládnuť, čo robiť. Vyžadovalo to od nej schopnosť rozlišovať udalosti, triediť myšlienky a hľadať Božiu vôľu. To je jej odkaz, ako máme pristupovať k životu: Ide o rozmýšľanie, meditáciu, uvažovanie, hľadanie súvislosti života s tým, čo je vo Svätom písme.

My si zvykneme najprv zo svojich túžob vysnívať budúcnosť a potom prosíme Pána Boha o požehnanie pre náš sen. Aj Mária mala svoje plány, ale len čo jej Otec ukázal ďalší krok v jej povolaní, ihneď ho počúvla a neobanovala. To je dobrý návod na našu budúcnosť: Najprv zistime čo je Božia vôľa a potom podľa toho konajme. Aj k Novému roku je dobre sa takto postaviť. Pýtajme sa: Čo by som mal Bože v ňom vykonať? A potom si na to vyprosujme silu i požehnanie od Pána. Je dôležité byť Bohu k dispozícii ako Panna Mária.

Liturgická príprava na sviatok Bohorodičky: Slávnosť má vlastné čítania, prosby ako aj liturgické texty. Všetko nájdete v liturgických knihách. Direktórium vám v tom pomôže zorientovať sa. Liturgická farba je biela, s mariánskymi motívmi. Vo sviatok sa často koná slávnostný vstup so sprievodom. Pred začatím liturgie treba zistiť, či sa bude používať kadidlo. Ak áno, urobte patričné opatrenia. :-). Keďže slávnosť sa slávi 1.1., atmosféra je novoročná, preplnená žičením a gratuláciami. Na záver môže byť slávnostné požehnanie, preto si to treba overiť u koncelebranta. (Ak áno, nezabudnite to nalistovať v liturgickej knihe.) Keďže je v priestoroch kostola vianočná výzdoba a sedadlá, stolíky sú presunuté na iné miesto, odporúčam precvičiť si nástup, zaujatie pozícii i samotný pohyb v posvätnom priestore. Aby nebol počas liturgie chaos! A tiež si prezrite jednotlivé texty svätej omše, pretože sme na niečo mohli zabudnúť.

Aktivita na stretnutie: Chlapcov je dobre vovádzať do rozjímania. Istotne to nepôjde naraz ale kdesi treba začať. Preto začnime tým, že poprosíme Ducha Svätého o svetlo a Pannu Máriu o pomoc. (Urobte to vlastnými slovami.) Potom miništrantov vyzveme, aby úplne stíchli a počúvali text Písma. Keď skončíte s čítaním, poproste ich, aby robili to, čo im poviete. (Vaše výzvy nech sú postupné, s dostatočným časom na zamyslenie.) Prvou výzvou je: Nech si chlapci text predstavia. Potom nech "vojdú" do príbehu, ktorý Písmo predstavuje. Po chvíli nech si rozoberú postoje "účinkujúcich" postáv. Čo robí Ježiš? Nech skúsia splynúť s ním. Komu držia v príbehu palce? Na koho sa podobajú svojim konaním? Kto koná veci nesprávne? Prečo asi robia postavy to, čo robia? Ktorý výrok sa im v texte najviac páčil? Nakoniec sa ich opýtajte, ako sa cítili, čo prežívali, čo objavili nové... Či cítili povzbudenie niečo konať. A čo asi Pán chce, aby sme konali? Aká je asi jeho vôľa? Povieme mu áno, ako Panna Mária? Skúsime to dať do predsavzatia? (Je dobré, ak sa miništranti odhodlajú otvárať svoje vnútro, pomenovávať čo sa tam deje. No nechajme to na ich slobodu. Vedúci je pri vedení aktivity veľmi taktný, má úctu k chlapcom, nezahanbuje ich, povzbudzuje a prípadne jemne opravuje, ak sa niekde pomýlili. Do rozpravy nenúťme! Nájdu sa aj takí, ktorí budú mať z toho "srandu". Tých môžeme upozorniť na nesprávnosť ich konania.) Naučiť chlapcov ísť hlbšie do textov je náročné, ale je to veľmi dôležitá cesta ako si uchovať vieru. Preto im to môžeme navrhnúť ako spoločné predsavzatie do Nového roku. 

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Je koniec roka, preto si môžete zaspomínať, čo krásne ste počas neho prežili. Dá sa to previesť netradičným spôsobom: Pripravte si vystrúhanú pastiersku palicu a tá bude "chodiť" od chlapca k chlapcovi. Kto ju má v ruke, má slovo a nech povie: a) čo pekné prežil v osobnom živote; b) čo sa mu najviac páčilo z miništrantského života a akcii. 2. Patrí sa aj plánovať do budúcnosti. Po krátkom úvode čo je "predsavzatie" si doprajte ticho, môžete si pustiť koledy a nech sa každý zamyslí nad svojim životom. Nech každý dá do predsavzatia to, v čom sa najviac chce v Novom roku zmeniť. (Ide o "pred seba vzatie" nejakého cieľa, námahy, činnosti... Vlastne ide o pokánie!) Je dobré, ak má dve časti: a) modlitbovú (ide o strelnú modlitbu, "heslo", s ktorým sa bude miništrant obracať na nebo); b) praktickú časť (súvisiacu s hlavnou chybou a jej nápravou...). 3. Ešte je čas Vianoc a môžete pripraviť pre veriacich akadémiu. Čo to je? Vizuálno-hudobno-recitačné pásmo, v ktorom sa umelecky priblíži nejaká udalosť z Písma, zo života, z dejín spásy... Teraz je vhodná téma z Máriinho života, alebo z Vianoc. Je to náročné, pretože treba nájsť režiséra, scenáristu, technika na ozvučenie i na premietanie vhodných foto, tvorcu kulís i kostýmov, hercov, hudobníkov... A cvičiť a cvičiť a cvičiť! A isto tým urobíte ľuďom radosť a budete šíriť radostnú zvesť. A ešte niečo! Akciu musí schváliť duchovný otec. 4. Patrí sa, aby každý miništrant vedel zavinšovať rodičom, priateľom pekný vinš do Nového roku. Ak má váš kraj nárečie, je hodnotné, ak sa sformuluje v tomto jazyku. Na stretnutí si môže každý vinš zostaviť. Doprajte si na to čas, pustite muziku, prípadne koledy a hŕŕ sa do práce! (Vinš nemá trvať dlho, má byť duchovný ale aj trochu vtipný a veselý...) Ak to už máte, urobte si hitparádu vinšov. Každý nech prečíta ten svoj a ostatní mu dávajú hlasy. (Maximálne nech je desať bodov...). Prvé miesto ohodnoťte nejakou cenou. Držím vám palce v básnickej tvorbe. 

Predsavzatie: Pokúsiť sa zistiť Boží zámer so mnou aspoň na najbližšie obdobie.

Príbeh: 
Na brehu veľkej rieky žil raz jeden dobrý človek Fred. V jedno ráno si všimol, že rieka rýchlo stúpa. Zapol rozhlas a ten vyzýval ľudí, aby opustili svoje domy pri rieke a zachránili sa. Ale Fred bol zbožný chlap, kľakol na kolená a modlil sa: „Pane zachráň ma!“ A z hora sa ozval hlas: „Neboj sa! Myslím na teba!“ Voda stúpala a všetci sa odviezli člnmi do bezpečia. Iba Fred bol pokojný. Prechádzali okolo neho požiarnici na loďke a kričali: „Rýchlo poď s nami.“ „Nie,“ odvetil Fred, „ja mám vyššiu istotu.“ A pokračoval v práci. Na obed však hladina rieky dosiahla postele v izbe. Išiel okolo veliteľ civilnej ochrany a vyzýval Freda: „Človeče, neváhaj a rýchlo skoč na náš čln!“ Fred mávol rukou: „Mám ochranu...“ Voda sa však stále dvíhala a podvečer siahala už po okraj strechy. Prechádzal okolo nafukovací čln červeného kríža. Záchranári hľadali, či ešte niekto nepotrebuje pomoc. Zbadali Freda, ako sa drží komína. Skríkli naň: „Hej, nebláznite, rýchlo poďte s nami...“ Avšak ten tvrdohlavo odvetil: „Nie, nepotrebujem. Mám toho, kto ma zachráni.“ O desať minút sa však komín zrútil a Fred sa utopil. Len čo sa ocitol v nebi, predstúpil pred Pána a protestoval: „Povedal si, že na mňa myslíš... A ja som nadobro mŕtvy!“ Pán sa na neho milo pozrel a povedal: „Ale ja som na teba myslel Fred. Poslal som ti na pomoc tri člny.“

Priatelia, rozum nám dal Boh na to, aby sme ho používali. Alebo si nárokuješ aby Boh robil zázraky tam, kde to môžeš zvládnuť vďaka schopnostiam, ktoré ti dal Boh? Panna Mária, hoci bola Božou Matkou, vždy rozmýšľala ako ďalej. Uč sa od nej!
Comments