Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.04. Sviatok Ružencovej Panny Márie

uverejnené 7. 1. 2016, 6:57 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 6:57 ]
Slovo pre animátora: Miništrant by mal vedieť poslúžiť pri rôznych pobožnostiach. Ale nielen to. Mal by ich vedieť prežívať tak, aby mu to prinieslo duchovný osoh. Lebo dobre sa slúži, ak sa vec prežíva v hĺbke. Medzi dôležité kresťanské pobožnosti patrí aj modlitba ruženca. A v kostole sa ho často pred modlievajú práve miništranti. Október je mesiac, ktorý je venovaný ružencu a máme v ňom aj sviatok Ružencovej Panne Márie. Preto si dnes povieme aký je pôvod svätého ruženca, ako sa ho modliť i ako vznikol spomínaný sviatok. Téma bude spojená s jedným veľkým príbehom, prečítajte si ho vopred.

Cieľom stretnutia je pripraviť sa na dobre prežitie sviatku a naučiť sa modliť ruženec.

Metodika: Keď je najťažšie, Matka pomôže

Materiál: Perá, zápisníky, Sväté písmo, ruženec, liturgické knihy.
Modlitba. Dnes začneme stretnutie modlitbou, ktorú nám zanechal svätý Bernard. Jej slová sú plné dôvery voči Panne Márii. Veď posúďte sami.
Rozpamätaj sa, svätá Panna Mária,
že nikdy nebolo počuť,
že by bol niekto opustený,
kto sa pod tvoju ochranu utiekal
a teba o pomoc alebo o príhovor žiadal.
Aj ja touto dôverou povzbudený k tebe,
Matka, Panna panien,
sa ponáhľam, k tebe prichádzam, k tebe sa uchyľujem,
ja úbohý hriešnik.
Matka večného Slova, nezavrhni moje slová,
ale ma milostivo vypočuj a vyslyš. Amen.


Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: (Po chvíľke zamyslenia sa nad modlitbou pokračujte nasledujúcim textom.) Uvedená modlitba sprevádza kresťanov už od dvanásteho storočia, kedy nám ju zanechal veľký ctiteľ Panny Márie, svätý Bernard. Istotne sa ju modlili aj mnohí kresťanskí vojaci, ktorí sa stretli v bitke s Turkami pri Lepante. O čo tam išlo? Udalosť veľmi súvisí s dnešným sviatkom, preto si ju všimnime podrobnejšie.

Kresťanstvo na Západe prežívalo v 16. storočí najväčšiu drámu svojich dejín. Katolíci a protestanti sa neznášali a k tomu sa do Európy tlačili Turci s islamom. Kresťanom hrozila nevídaná katastrofa. Medzi prvými, kto odhalil turecké zámery bol pápež Pius V. (1504-1572). Vedel, že po výhre Turkov v bitke pri Moháči, v roku 1526, sa tí neuspokoja ale budú chcieť preniknúť do ďalších častí Európy. Jeho predpoklady boli správne, pretože zo všetkých strán prichádzali zvesti, že budujú nevídané silné loďstvo a čochvíľa napadnú Sicíliu, Krétu ba aj Taliansko. Preto pápež rýchlo poslal poslov k európskym mocnárom, aby založili obranné zoskupenie. Avšak mnohí králi sledovali len svoje záujmy a tvárili sa, že turecké nebezpečenstvo je ďaleko od nich. Tí, čo videli do veci hlbšie, založili spolok a nazvali ho Svätá Liga. Boli v nej prívrženci pápeža, Benátčania, Neapolčania, Španieli i niektorí z nemeckých krajín.

Obrana Európy prebiehala aj v duchovnej rovine. Pápež vyzval veriacich celého sveta k úpenlivej modlitbe, aby boli výboje Turkov zastavené. Ako veľký ctiteľ Panny Márie odporúčal najmä modlitbu svätého ruženca. Modlitbu sprevádzali aj rôzne duchovné podujatia a aktivity. Vojenskí obrancovia Európy sa schádzali v Neapole, kde im bola odovzdaná kresťanská bojová zástava a jednotu bojovníkov symbolizoval aj ruženec, ktorý dostal každý vojak kresťanského vojska. Chystala sa výprava, ktorú veriaci zverili do rúk Panny Márie.

Po obrovských námahách kresťania zhromaždili loďstvo, ktoré malo okolo 250 lodí. Turci zase disponovali 222 galérami a 56 menšími loďami. Plavidiel Svätej ligy bolo menej, ale zato boli väčšie. A mali väčšiu palebnú silu. Obe strany mali zhruba rovnaký počet námorníkov (okolo 13 tisíc). K tým sa na lode pridali vojaci. Kresťania ich mali síce menej – 28 tisíc oproti 34 tisíc tureckým vojakom, ale kvalita výzbroje bola jednoznačne lepšia u kresťanov. Celkovo sa teda na boj chystalo viac ako 500 lodí a asi 170 000 mužov. Vedenie kresťanskej flotily bolo zverené mladému admirálovi Juan d´Austria (Juanovi Rakúskemu). Turecké zoskupenie viedol Ali Paša. Obidve flotily narazili na seba pri gréckom prístave Lepanto. A každý vedel, že k bitke musí čoskoro prísť!

Dňa 7. októbra 1571 bola nedeľa. Za úsvitu sa na každej kresťanskej lodi slúžila svätá omša. Kňazi povzbudzovali vojakov a námorníkov ale tiež ich aj pripravovali na smrť. A práve počas omše sa na obzore objavilo turecké loďstvo. Len čo Turci zbadali kresťanov, povetrím zaznel ich mohutný bojový krik. Hneď sa pridal aj divoký zvuk ich bojových trúb. Nehybne stojace kresťanské lode boli ponorené do ticha. Turci si to vysvetlili ako prejav strachu. Nesprávne. Očití svedkovia tvrdili, že na kresťanských lodiach boli vztýčené kríže a že syn rakúskeho cisára, don Juan si ako prvý kľakol pred krížom a úpenlivo prosil o Božiu pomoc. Všetci ostatní vojaci nasledovali jeho príklad. Ale boj súril a prišli rázne povely. Obe flotily sa zoskupili do bojových formácii. Turci útočili v tvare polmesiaca, kresťanské vojská v tváre kríža. Lode boli rozmiestnené v línii dlhej takmer päť kilometrov. Strednej časti kresťanskej formácie, ktorú tvorilo 63 galér, velil sám Juan d´Austria a pobočníka mu robil veliteľ pápežských lodí Marco Antonio Colonna. V strede tureckého loďstva velil Ali Paša. Mal k dispozícií 61 galér a 32 menších lodí.

Taktika proti sebe stojacich strán pripomínala boje z križiackych výprav, kde sa kresťanská ťažká jazda rytierov stretávala s ľahkou jazdou moslimských bojovníkov. Aj teraz kládli kresťania dôraz na ťažkú výzbroj, delá a boj v zovretej formácii. Turci sa viac spoliehali na rýchlosť a obratnosť. Ich snahou bolo vniesť medzi kresťanské lode zmätok v ktorom by ľahké turecké plavidlá boli veľmi ničivé. Juan d´Austria dal na boky lodí natiahnuť smolou natreté siete. Počítalo sa s tým, že útočníci sa tak na chvíľu zdržia a strelci ich ľahšie trafia. Turci vsadili na pohyblivosť a obratnosť aj v boji muža proti mužovi. Paluby svojich lodí namazali mazľavou tekutinou, olejom a medom. Bosí Turci mali mať výhodu.

Netrvalo dlho a turecké galéry vyrazili rýchlo vpred. Mali priaznivý vietor. Kresťania pustili pred seba nový typ lode. Benátčania zostrojili obrovské galeasy. Turci sa s nimi ešte nestretli. Boli pomalé a preto ich pokladali za ľahkú korisť. Bitku otvorili práve salvy z prednej časti týchto lodí. Turci vedeli, že najslabšie miesta lodí sú ich boky, preto sa tam rýchlo snažili dostať. Avšak aké bolo ich zdesenie, keď galeasy z boku začali na nich páliť ešte silnejšie než spredu. A paľba to bola veľmi účinná. Trosky potápajúcich sa tureckých lodí boli všade naokolo. Ali Paša rýchlo zareagoval a dal svojim lodiam rozkaz, aby galeasy oboplávali a zaútočili na jadro kresťanského loďstva. Avšak útočiace turecké lode sa roztiahli, čím sa stali ľahším terčom pre kresťanov. A v tom sa aj vietor obrátil proti tureckým lodiam. Pre kresťanov to bolo vynikajúce znamenie o pomoci zhora.

Bitka sa však ešte nekončila. Obe vlajkové lode - Real a Sultana - sa stretli v priamom boji. Vybrané oddiely španielskych vojakov sa dvakrát dostali na nepriateľskú palubu, ale boli vždy vytlačené elitnými jednotkami janičiarov. Tí neustále prichádzali na tureckú vlajkovú loď z menších lodí plávajúcich za Sultanou. Jeden zo zlomových momentov nastal pri treťom útoku. Aliho Pašu zasiahla guľka z muškety priamo do hlavy a bol namieste mŕtvy. Pre bojového ducha Turkov to bola vážna rana. Ďalší kritický moment pre nich prišiel v situácií, keď sa kresťanským vojakom podarilo ovládnuť priestor okolo hlavného sťažňa Sultany. Hneď zvesili tureckú bojovú vlajku a vytiahli tam vlajku z Realu.

Okolo štvrtej popoludní bolo dobojované. Tureckú flotilu postihla totálna skaza. Jedine Ulič Ali ukoristil vlajku maltézskych rytierov a s niekoľkými loďami unikol. Turci mali potopených viac ako 200 lodí a v bitke ich padlo okolo 25 000. Kresťania mali zničených 20 galér a o život prišlo okolo 13 000 vojakov. Avšak oslobodili dvanásť tisíc kresťanských veslárov. Tí boli otrokmi na tureckých lodiach. Bitka skončila väčším úspechom než sa odvážilo dúfať. Dovtedy neporaziteľná turecká flotila utrpela zdrvujúcu porážku a Európa bola zachránená pred islamom.

Správa o víťazstve prišla do Ríma až o dva týždne. No pápež nebol vôbec prekvapený. Už v čase víťazstva náhle prerušil poradu, otvoril okno a radostne oznámil: „Naša kresťanská flotila v tejto hodine zvíťazila nad Turkami. Poďakujme sa Pánovi!“ A bolo tak. Tiež nariadil, aby sa od toho dňa každú prvú októbrovú sobotu slávil sviatok „Panny Márie víťazstva.“ Okrem toho prikázal, aby v loretanských litániách bola vzývaná Panna Mária ako Pomocnica kresťanov. Jeho nástupca pápež Gregor XIII. (1502-1585) tento sviatok premenoval na „Sviatok ruženca.“ (Dnes v tento deň slávime Sviatok Ružencovej Panny Márie.) Všetci boli totiž presvedčení, že nezvíťazila sila zbraní, ale Boh na príhovor Panny Márie. Zároveň sa ukázalo, že Turci sa dajú poraziť! Toto sebavedomie v týchto časoch kresťania veľmi potrebovali. Radostná atmosféra víťazstva zasiahla celú Európu. Ba aj protestanti sa spontánne pripojili k oslavám. Úspech pri Lepante tak na chvíľu spojil všetkých kresťanov.

Miništrantská príprava na liturgiu sviatku: Dnešná svätá omša je slúžená v bielej farbe, ale cítiť aj modré mariánske farby a mariánsku symboliku. Aj na liturgických predmetoch – na kalichovom vélume, pále, korporále i oltárnej plachte badať mariánske prvky. Liturgické texty sú na patričných miestach misálu a tak isto aj v lekcionári má spomienka vlastné čítanie. Prefácia je mariánska a spomienka má vlastné modlitby veriacich, Všetko je potrebné dopredu pripraviť.

Aktivita na stretnutie: (Vysvetlíme si vznik modlitby ruženca.) Ruženec nevznikol naraz, ale postupným vývojom. Mnísi v dávnych časoch často recitovali žalmy. Patrilo to k pravidlám ich života. Vieme, že žalmov je 150. Avšak nie všetci mnísi vedeli čítať a preto negramotní bratia recitovali 150 krát Otče náš. Pri odpočítavaní modlitby používali kamienky, ktoré neskôr nahradili guľôčkami. Modlitba Zdravas Mária vznikla niekedy začiatkom druhého tisícročia. Modlitba to bola krásna a preto sa veľmi rýchlo rozšírila. Postupne bola pripojená k modlitbe Otče náš a zbožní mnísi sa ich modlili 150 krát.

Istý Dominik Pruský, kolínsky kartuzián, vytvoril v 15. storočí modlitbu, v ktorej sa 50 Zdravasov prepojilo na určitý úryvok evanjelia. Vznikol tak Mariánsky žaltár. Nápad sa uchytil a rozšíril, pričom vznikala rôzna podoba tohto žaltára. Dominikán Alain de la Roche (1428-1478) ho zjednotil a začal sa nazývať „Ruženec Preblahoslavenej Panny Márie”. Tento rehoľník takúto formu úcty k Panne Márii šíril kázňami a zakladaním Mariánskych bratstiev. Ruženec bol v roku 1521 zjednodušený ďalším dominikánom, Albertom de Castellom. On to bol, kto vybral na meditáciu 15 úryvkov z evanjelia. Pápeža Pius V. (1566-1572) modlitbu ruženca štandardizoval a uviedol pre celú Cirkev. Po dlhých rokoch došlo ešte k dvom úpravám ruženca: V roku 1917 na základe mariánskych zjavení vo Fatime bola na záver desiatku pridaná modlitba „Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy…” a napokon Ján Pavol II. pridal desiatky ruženca svetla.

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Možno chlapci vedia a možno ani nie, ako sa modlí ruženec. Tak si ho vysvetlíme. Modlitba svätého ruženca začína prežehnaním sa a znamením kríža. Potom nasleduje modlitba Verím v Boha, Otče náš, 3x Zdravas Mária s vloženými prosbami pre jednotlivé tajomstvá a modlitbou Sláva Otcu. Po tomto úvode nasledujú modlitby piatich desiatkov s jednotlivými tajomstvami. Každý desiatok začína modlitbou Otče náš a pokračuje 10x Zdravas i s tajomstvom. Desiatok je ukončený modlitbou Sláva Otcu a fatimskou modlitbou Ó, Ježišu. Celá modlitba ruženca sa konči modlitbou na úmysel Svätého otca a znamením kríža. (Naše vysvetľovanie môže sprevádzať praktická ukážka na ruženci.) 2. Počuli ste, že i dnes existujú ružencové spoločenstvá? Ako vzniknú? Nuž nájde sa dostatočný počet záujemcov a každému sa pridelí modliť sa každý deň jeden dopredu určený desiatok ruženca. Na prvú nedeľu v mesiaci sa spoločenstvo schádza, prítomní sa pomodlia jeden ruženec a vymenia si desiatky. Tak, aby sa každému ušiel následný a aby sa všetci pomodlili celý ruženec. Keďže je dnes už dvadsať desiatkov, je dobré ak je v spoločenstve aj dvadsať ľudí. Ale ak ich je aj päť, spoločenstvo má veľký význam. A ak sa aj v prvú nedeľu nezídu, ale desiatok sa aj tak modlia, je to stále výborné. Čo tak to skúsiť medzi miništrantmi? Duchovný otec vám v tom istotne poradí. 3. Fyzické ružence môžu mať rôznu podobu. A mnohí chlapci si ich dokážu aj sami vyrobiť. Skúste to aj vy. Napríklad z rovného drievka, na ktorom si vystrúhate desať zárezov a krížik. Alebo aj z bižutérie a medeného drôtika. Niektorí si dokážu vyfrézovať prsteň z mosadznej rúrky. (Tu ale pozór na úraz!) Ak máte záujem, môžete spustiť súťaž o najkrajší vyrobený ruženec. A ak sa do toho zapojí celá farnosť, urobili ste pre nich zmysluplnú akciu! 4. Pravidelne vás povzbudzujeme aj k vedeniu nástenky. Dnes na nej spropagujte modlitbu svätého ruženca. Čo dať na ňu? Napríklad návod ako sa ruženec modlí, niečo z histórie jeho vzniku, príbeh, príklad kedy modlitba ruženca niekomu pomohla, anketu ako túto modlitbu vidia dnešní ľudia... Prípadne návod, ako sa dá taký ruženec vyrobiť. A ten najkrajší sa môže na nástenke aj objaviť.

Predsavzatie: Pomodliť sa aspoň desiatok ruženca denne. A skúste to hneď na stretnutí. Môže to byť aj tak, že každý jeden sa pomodlí Zdravas a začne i zakončí to vedúci stretka.

Príbeh:
Dvaja zaľúbenci prišli za duchovným otcom, aby mu oznámili, že sa chcú zosobášiť. Pán farár ich vypočul a zisťoval, ako sú na tom s vierou a ako si sobáš predstavujú.
„No viete,“ ozvala sa slečna, „ja som veriaca, ale môj priateľ Karol nie.“
„Aha“, utrúsil kňaz. „Tak čo budeme s tým robiť?“ usmial sa na nastavajúceho ženícha. Ten povzbudený úsmevom povedal: „Viete, ja by som hádam aj veril, ale tá modlitba ruženca. Stále dookola to isté... Ako sa môže niekto takto modliť? Nie, vždy ma to akosi odradilo.“ Duchovný otec sa opäť usmial a spýtal sa ho: „Máte radi svoju nastavajúcu?“
„Ó áno,“ povedal úprimne mládenec.
„A kedy ste jej to naposledy povedali?“ pýtal sa duchovný.
„No pred dverami fary.“
„Hm, a kedy jej to zas poviete?“
„Nuž len čo od vás odídeme.“
„A jej sa to neprotiví? Ona to rada počuje?“
„Myslím že áno“, povedal snúbenec.
„A aj vám je potom na srdci lepšie, však?“
„Máte pravdu. Je tomu tak.“

„Nuž vidíte. Aj s ružencom je to podobne. Kto ľúbi Máriu, ten jej to chce povedať často. A jeho slová sa vracajú naspäť k nemu a modelujú jeho srdce, aby bolo schopné ešte viac milovať. Porozmýšľajte o tom.“ Ukončil duchovný otec reč na túto tému.
Chlapci, aj vy porozmýšľajte o tom, ako ste na tom s modlitbou ruženca. Či sa ju vôbec modlíte... A ak áno, ako sa ju modlíte. A či vyjadruje lásku k nebeskej Matke. A čo vlastne robiť so sebou v tejto veci.
Comments