Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.04. Krst, vštepenie sa do Krista

uverejnené 7. 1. 2016, 9:25 používateľom Jozef Možiešik
Slovo pre animátora: Postupne začíname preberať jednotlivé sviatosti a úlohy, ktoré majú miništranti pri nich. Samozrejme, že začneme krstom, pretože je to najdôležitejšia sviatosť. Oboznámime sa s tým, o čo v nej ide a aký veľký význam má pre nás. Použijeme na to texty Svätého písma. Ak chcete dobre vysvetliť, čo sa pri krste deje, môžete si zabezpečiť aj pomôcky uvedené v materiáli potrebnom na stretnutie. Je dôležité, aby chlapcom neušlo zo sviatosti krstu to podstatné! Viac sa dozviete z textu.

Metodika: Krst mení DNA človeka

Materiál: Perá, zápisníky, Sväté písmo (i viac), nožík, hrubší konár (má funkciu "kmeňa") ratolesti - vetvičky - prúty čerstvé i suché, obväz.
Aktivita s Božím Slovom: Podstatu krstu priblížime cez stať Svätého písma: Jn 15, 1-7.

Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Tento text hovorí o krste veľmi veľa. Skúsme si ho rozobrať z nasledujúceho uhla pohľadu: Ježiš je kvalitný vinič. My sme ratolesti. V začiatku ešte divoké. Ale istotne ste už počuli o štepení jabloní, sliviek, hrušiek, viniča či iných ovocných stromčekov. Podstata zaštepenia spočíva v tom, že do kmeňa (viniča) sa na vhodnom mieste urobí nožom zárez. Aj na ratolesti sa to urobí. A to takým spôsobom, aby zapadli do seba. Kmeň sa s ratolesťou pevne spojí a stisne obväzom či gumou. Môžeme to ešte ošetriť nakvapkaním včelieho vosku na miesto spoja. A čo sa stane? To, čo je v kmeni začne prúdiť aj v ratolesti. Volá sa to miazga. Ratolesť prevezme niektoré schopnosti kmeňa a my čakáme, ako krásne zarodí.

Nuž a toto Ježišovo podobenstvo úžasne vystihuje to, čo sa deje pri krste. Do Ježiša, do jeho Božskej podstaty sme naštepení. Sme zjednotení s ním. A čo v nás prúdi? Aká "miazga"? Milosť posväcujúca. Boží život. Dary od Pána Ježiša. Jeho krása a neslýchané schopnosti. Od kmeňa - od Ježiša získavame božskú prirodzenosť! Krstom sa mení DNA človeka - pribúda "gén" úplného Božieho dieťaťa. A keby sme chceli, môžeme pokračovať vo vymenovávaní nádherných darov, ktoré nám Boh takým jednoduchým úkonom ako je krst dáva. Preto je krst najpodstatnejšia sviatosť, základná sviatosť nášho náboženstva.

Aj mnohí ľudia, ktorí už ani nechodia do kostola, či nechápu ba ani nežijú vieru, predsa ešte majú vedomie, že krst je pre ich dieťa nesmierne dôležité. Lebo týmto úkonom sa stávajú Božími deťmi! Preto prichádzajú za kňazmi a chcú krst pre svoje dieťa. To všetko je pekné, ale krst aj zaväzuje. Treba podľa neho žiť! A toto už pochopiť nechcú. A vy to ako chápete? Ďakujete Pánu Bohu za dar krstu? Chcete podľa neho žiť, alebo ani neviete o čo ide? Miništranti v tom majú mať úplne jasno! A jasno - s nadšením majú o tom aj svedčiť!

Myšlienky na zamyslenie: V texte sa hovorí aj o tom, že Ježišov Otec je vinohradník a každú ratolesť čistí. Ako? Prečo? Načo? No veď istotne poznáte situáciu, že niekedy ratolesť vyženie všelijaké konáriky, ale nezakvitne, nezarodí a neprinesie ovocie. Lebo silu neusmerní tam, kde sa rodí ovocie... Preto treba ratolesť obrezať, prečistiť od nevhodných konárikov, polosuchých vetiev, treba z nej odstrániť pleseň a iných škodcov... A Boh už vie ako na to. U človeka chce, aby prinášal dobré skutky, aby bol životaschopný, vnútorne krásny... Preto mu pošle povzbudenie ale aj utrpenie, ponúkne nejakú prácu, dožičí chvíle námahy, dá vnuknutie na spytovanie svedomia, na modlitbu, pošle človeka, s ktorým musí vydržať, komunikovať... Hej, je veľa vecí, ktoré sa človekovi "prihodia" a majú aj tento účel. Pán Boh nás každého veľmi dobre pozná, miluje a vie čo komu treba poslať, aby zo dňa na deň opeknieval.

V texte sa spomína aj suchá ratolesť. Netreba dlho špekulovať, že tá je bez života. Neprináša ovocie, na viniči len tak visí... Takým sa stane človek, ak sa oddelí od Ježiša a preruší "prítok" Božej milosti do svojej duše. A to sa deje ťažkým hriechom! Úplne vedomým a úplne dobrovoľným prestúpením Božieho príkazu vo vážnej veci. Ešteže Boh našiel spôsoby, ako sa z toho dostať! Vieš o nich? A čo tvoji kamaráti miništranti? "Vsio" jasno?

Aktivita na stretnutie: V začiatku navrhujeme prácu zo Svätým písmom. Nájdite v ňom časti, v ktorých sa hovorí o krste. (Alebo si to dopredu pripravte a miništrantom predneste. Pomôžeme vám. Jeden text sa nachádza na súradniciach: Mt 28,19.) Potom zistite, aký bol rozdiel medzi Jánovým a Ježišovým krstom. (Ján krstil preto, aby vzbudil v ľuďoch pokánie, dosiahol zmenu ich života k dobrému. Bola to výzva a tí, čo ju prijali dávali úkonom krstu najavo, že sa chcú očistiť, že chcú pracovať na sebe.) Krst, ktorý ustanovil Ježiš je iný. Je to sviatosť, ktorá spôsobuje niečo úžasné v hĺbke človeka. Odpúšťajú sa mu všetky hriechy! Opakujem všetky! Krst mu dáva inú prirodzenosť, lebo vtedy si Duch Svätý "robí sídlo" v pokrstenom. Tento Duch prenikne do každého zákutia človeka a robí z neho Božie dieťa, ktoré má aj zreteľné Božie črty - milosť posväcujúcu. Ale o tom sme už hovorili! Krst v Ježišovom mene sa stáva základnou sviatosťou pre všetkých, ktorý sa k nemu hlásia.

Pre pochopenie veľkosti krstu navrhujeme previesť v praxi všetko to, čo sme o krste, viniči a ratolesti povedali. Teda zoberte nože, narežte kmene (trochu hrubšie konáre) i ratolesti. (Dajte si pozor na úraz! Ak máte obavy ako to u miništrantov dopadne, celú procedúru zaštepenia ratolesti predveďte vy!) Potom ich dajte dokopy, zviažte... Pozrite sa, čo je miazga, ako to prúdi do ratolesti. A majte pripravené aj suché ratolesti, aby chlapci pochopili, čo sa deje ak si nechránia najväčší Boží dar - milosť posväcujúcu.

Nakoniec sa venujte priblíženiu milosti posväcujúcej. Pripomeňte miništrantom, že to je najväčší dar, na ktorý zlý duch neustále poľuje. Ale nemôže ju nikomu ulúpiť, ak im ju sám majiteľ dobrovoľne nevydá! Boh je na strane človeka, pomáha mu ju chrániť, vyvádza ho zo všetkých pascí... No niekedy sa stáva, že človek prestáva byť ostražitý, alebo je mu to jedno, alebo sa všeličo pritrafí a človek tento najväčší dar dokonca dobrovoľne odovzdá diablovi. Tento posledný prípad voláme ťažký alebo smrteľný hriech. Strašné, ale pravdivé a časté!

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Udalosti, ktoré nazývame "krst" poznajú aj iné kultúry. Ale ide len o akýsi povrchný úkon, ktorý nemá v sebe Božiu silu! Ba niektoré sú len "divadlom". Aj dnes ľudia často spomínajú všelijaké krsty: Krst ohňom, krst knihy, CD-ečka, krst lode, diaľnice,... Čo to znamená? Porozprávajte sa o týchto svetských aktivitách. (Odkopírovali od kresťanov skutočnosť, že krstom, začína čosi nové, že ide o niečo nesmierne veľké! Štartuje nový život! A tak nás kopírujú. Chcú vzbudiť pozornosť a odštartovať nejakú akciu či predaj produktu!) 2. Dajte miništrantom priestor, aby sa porozprávali na tému milosti posväcujúcej. Pýtajte sa, ako ju chápu? Cenia si ju? Bojujú so zlým, aby ju ochránili? Spolupracujú s Ježišom na jej udržanie? Dá sa rozvíjať? Ak áno, tak ako? A čo je milosť pomáhajúca? (Ide o pomoc Božiu, ktorá spočíva v rôznych inšpiráciách, ponukách, pripravených situáciách, okolnostiach,... ktorými Pán vedie človeka, aby opäť získal milosť posväcujúcu. /Ak ju nemá./) 3. Rozoberte si spôsoby, ako sa dá milosť posväcujúca znovu získať...? (Sú štyri spôsoby: krst (na počiatku), svätá spoveď, pomazanie chorých (ak je človek chorý, nevládze hovoriť a už je pokrstený), dokonalá nadprirodzená ľútosť (z lásky k Bohu, s predsavzatím vyspovedať sa len čo sa to bude dať...). 4. Krstom sa stávame slobodným stvorením. Sme slobodní pre konanie dobra. Prečo? Lebo so zlom sú pretrhnuté všetky väzby! Pravda dočasu, lebo on sa ozve! A my mu často krát podľahneme. Po krste sa nemusíme nikoho báť! Sme Boží! Sme novým stvorením. A Boh nám dal na pamiatku tejto udalosti nezmazateľný znak. Máme ho ako ozdobu duše a vo večnosti úplne zažiari. Bude vidno, kto je pokrstený! Žiaľ, nezmazateľný znak budú mať aj tí, ktorí boli pokrstení a dostali sa vďaka zlému životu do pekla... Skúste si vo vzájomnom dialógu prerozprávať tieto skutočnosti. Ako si to chlapci asi predstavujú. Čo cítia pri týchto rečiach. Zistite, či sa ešte tešia, že sú Boží, alebo je im už všetko jedno? Skúste sa porozprávať, akoby ste tieto veci priblížili svojim súčasným kamarátom. Aby im neušiel tento obrovský dar od Pána Boha. Pripravte si na túto tému prezentáciu a ponúknite ju mladším kamarátom.

Predsavzatie: Z úprimného srdca poďakovať Pánu Bohu za svoj krst.

Príbeh

Miništranti sa zišli na svojej schôdzke. Ich vedúci Ondrej bol múdry chlapík a preto im chcel pomôcť. Zbadal totiž, že mnohí nechodia na sväté prijímanie. Nevedel, čo sa deje a keďže chcel vzbudiť ich záujem o osobný život s Ježišom, začal sa pýtať: „Chlapci, čo by ste povedali, keby ste celý život šetrili na auto, ukladali si peniaze a zrazu by vám ich ktosi ukradol?“ Chlapci zaklipkali očkami a Matúš vyriekol: „Nuž bol by som veľmi smutný.“ „Ja by som zúril!“ pridal sa Mišo. „A ja by som začal pátrať po zlodejovi!“ rezolútne oznámil Karol. „Aha... Nuž to sa stane, ak dobrými skutkami, obetou i modlitbou vytváraš poklad pre nebo a zrazu si ho necháš ukradnúť diablovi. Ba mu ho aj ponúkneš - ťažkým hriechom.“ uviedol Ondrej podobenstvo do duchovnej reality. „Vážne?“ prejavil prekvapenie malý Peťo. „Vážne!“ prikývol vedúci a pokračoval: „Ale ten poklad sa dá získať späť. Dobrou svätou spoveďou!“ „Ach, ako dobre... “ opäť si uľavil Peťo.

„A teraz vám dám ďalšiu otázku. Čo si myslíte o chlapíkovi, ktorý by dlhý čas pracoval a nevedel o tom, že robí bez nároku na mzdu?“ „Chudák...“ poznamenali viacerí. „Pravdu máte!“ prikývol Ondrej. „A taký stav je u človeka, ktorý žije v ťažkom hriechu a nechce z neho vyjsť! Hoci robí dobré skutky a to je dobré, to dobro je neoznačkované. Nemá správnu hodnotu.“ „Ako to?“ čudoval sa tento krát Matúš. „Nuž ak konáš dobro, ale nie si v milosti posväcujúcej, chýba tomuto dobru povedzme zlatá pečať. To je ozdoba tohto skutku. Podobá sa to na prípad, keď chceš priateľovi podarovať darček, ale ruky máš strašne špinavé, ba ufúľané hnojom. Oslávenec darček prijme, ale myslí si: "Prečo si len neumyl ruky?!" To je stav, keď konáme dobré skutky v ťažkom hriechu. Boh pozerá práve na ten zlatý znak na skutku! Vtedy je mu darček najmilší...“ rozvádzal úvahy Ondrej.

Nastalo ticho, ale reakcia miništrantov nedala dlho na seba čakať: „No toto...“ A vedúci miništrantov to dotiahol do konca: „Veru, veru. A teraz si predstavte, že konáte dobro, ale nedáte adresu, kam má ísť!“ „Aj to sa môže stať?“ zagánili ohúrení chlapci. „Pravdaže. Je to prípad, keď nedáte skutku úmysel. Teda si aspoň v duchu nepoviete: Obetujem to tebe Pane. A môžete pridať: za pomoc rodičom. Hádajú sa... Za trpiacich, za...!“

Aj vy ste vykríkli: „Fíha! Tak je toho ozaj veľa, čo treba vedieť?“ Veľa? Ale kdeže, je to jednoduché. Dá sa to zhrnúť do vety: "Stačí byť v milosti posväcujúcej, konať dobro a obetovať ho!" A máme poklad v nebi. O tom hovoril Ježiš na istom mieste. Najdôležitejšie je byť v milosti posväcujúcej. Aby ste nežili naprázdno, len na "voľnobeh". Ste pokrstení, tak máte vstupenku na všetky podujatia Cirkvi. I na spoveď. Tá je tá zlatá baňa. Tak to využite!
Comments