VII.02. Povolanie človeka a miništranta

uverejnené 30. 12. 2016, 1:31 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 30. 12. 2016, 1:59 ]

Slovo pre animátora: Priatelia, pre každého z nás je dôležité vedieť, aký má Boh s ním plán. Dokonca hovoríme o úlohe mladosti: zistiť, aké má človek povolanie od Pána Boha. Čo tu má urobiť. Boh mu plán na život „utvorí v nebesách“ a dá mu ho pri krste. Postupne s pribúdajúcimi rokmi sa rozvíja. O tom si porozprávame a postupne prídeme k povolaniu do manželstva i do duchovného stavu. Nuž a predstavíme si aj vysluhovanie sviatosti, ktoré uvádzajú do iného „stavu“ - sviatosť manželstva i sviatosť kňazstva. A to samozrejme z uhla miništrantskej služby. No dnes to bude všeobecnejšie, téma vám môže poslúžiť ako obnova.

Materiál: Perá, papiere, Sväté písmo...

Metodika: Povolanie človeka a miništranta

Božie Slovo na úvod

Tému prehĺbime zamyslením sa nad Svätým písmom. V jednom texte je povolanie do duchovného stavu, v druhom do stavu manželského. Tak si ich prečítajme:

Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola archa zmluvy. Tu zavolal na Samuela Pán. On odpovedal: „Tu som!“ Bežal k Hélimu a vravel: „Tu som, pane, volal si ma!“ On odvetil: „Nevolal som, spi ďalej!“ Odišiel teda a spal. Ale Pán volal zasa: „Samuel!“ Samuel vstal, išiel k Hélimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ On odpovedal: „Nevolal som ťa, syn môj, spi ďalej!“ Samuel však ešte nepoznal Pána, Pánovo slovo sa mu ešte nezjavilo. A Pán opäť, tretí raz volal Samuela. On vstal, išiel k Hélimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ Vtedy Héli pochopil, že chlapca volá Pán. A Héli povedal Samuelovi: „Choď, ľahni si. A ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!“ Samuel odišiel a spal na svojom mieste. Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: „Samuel, Samuel!“ A Samuel odvetil: „Hovor, tvoj sluha počúva!“

Samuel dorastal, Pán bol s ním a ani jednému z jeho slov nedal padnúť na zem, takže sa celý Izrael od Danu až po Bersabe dozvedel, že Samuel ako Pánov prorok je spoľahlivý. (porov. 1 Sam 3, 1-10. 19-20).

A prečítajme si ešte stať, ktorá hovorí o povolaní do manželstva. A môže to byť časť, ktorá je uvedená v úvode Písma.

A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ (porov. Gn 1, 27 - 28).

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Boh povoláva každého človeka. Najprv k životu - aby sa narodil. To On „zariadil“, že sme tu. Potom každého, kto sa narodí povoláva do neba. Dáva mu k tomu rozum a slobodnú vôľu. Ba aj svedomie - kompas, ktorý je vbudovaný v človekovi a ukazuje mu stále na nebo. Kto podľa neho žije, mal by sa tam dostať... :-). To nebo sa dosahuje životom podľa čistej lásky a tak sme presvedčení, že Boh povoláva každého ku skutkom lásky - k láske. A teraz dávajte pozor...

Pán niektorých ľudí povoláva aj ku kresťanstvu. No nie každý vo svete má túto výsadu! Takých je len cez jednu miliardu... Ale Boh povoláva ešte ďalej. Niektorí v mladosti zacítia, že sú povolaní do manželstva. V srdci cítia, že Boh ich volá, aby si našli manželku, založili rodinu a mali deti... O tom je to druhé čítanie! Tu vlastne Boh „zosobášil“ Adama a Evu. A povedal im aj to, čo majú po svadbe robiť - aké poslanie im dáva.

Iní však v sebe cítia, že Boh ich volá nasledovať ho zbližša, že chce od nich, aby sa zasvätili iba jemu, podľa vzoru Ježiša Krista. Vlastne, On si ich zasvätí pre seba a dostanú od neho tento mimoriadne cenný dar. Deje sa to rôzne a dnešné prvé čítanie odhaľuje, ako to bolo v prípade Samuela. Ale ak si to všetko všimneme „zboku“ tak vidíme, že vlastne stále ide o jedno povolanie - do neba a ako sa dostať doň. V živote sú ešte aj iné prípady, napríklad: človek je chorý, trpí a ani sa nežení ani nevstupuje do duchovného stavu... Alebo je pozvaný k nejakej mimoriadnej úlohe... Aj tu ide o povolanie, ale o „špeciálne“. No všetky povolania - do manželstva, duchovného stavu i tie špeciálne sú akoby cesty do toho istého cieľa, prístavu - do neba! Je dôležité nájsť tu svoju? Bezpodmienečné! Je to úloha mladosti!

Myšlienky na zamyslenie: Ako sa toto povolanie deje v praxi? Je to zložité, ale aj jednoduché. Niekto úplne jasne cíti, kde je jeho miesto a nemá s identifikáciou tohto svojho miesta na zemi žiadny problém. Iný to všetko dôkladne zváži (čo aj treba), ale trvá mu dlhšie, kým sa rozhodne. Mnohí tomu však ani nevenujú pozornosť! No pre najväčší počet ľudí sa to deje postupne - rozvíja sa to v ňom. Tú životnú cestu dobrotivý Boh dáva človekovi už pri krste - lebo vtedy si Boh berie pokrsteného za svoje dieťa a tu mu dáva aj určitý plán na život! Človek má tento darček otvoriť. Ako? Statočným životom... Ak človek žije dobre, vníma svoje dary, modlí sa, číta Písmo, používa sviatosti, spolupracuje s Bohom - otvára tak darček, ktorý dostal pri krste, teda ešte presnejšie žije krst! Boh mu povolanie dá poznať! Takže ak je verný tomu, čo cíti, svoje povolanie nájde.

No nielen to. Boh povoláva aj k malým veciam: urob toto, pomôž tomuto, pomodlí sa, vstaň a choď na spoveď, dones drevo, choď na svätú omšu, choď miništrovať... Je veľa výziev od Pána - akýchsi „kľúčov“, ktoré odomykajú budúcnosť človeka a po ich vykonaní sa ten posúva ďalej a spoznáva ďalšiu Božiu vôľu. Až sa dostane do neba. :-) Aké jednoduché, no niekedy i ťažké. Vyžaduje to totiž spojenie s Pánom. A žiaľ, dnes mnohí o to nestoja. Predstavte si: O večnosť nestoja! A ako je to s tebou?

Aktivita na stretnutie: Všimneme si povolania, ktoré menili históriu ľudstva. Prezrime si ako Boh povoláva v dejinách ľudstva. Poučme sa z toho a potom sa o tom aj porozprávajte...

Abrahám: Jeho okolie je nasiaknuté neverou a všelijakými bôžikmi. Nutne potreboval zmeniť Vzduch, miesto, ľudí i názory. Od Boha prichádza ponuka a on sa oddeľuje od nemravníkov. Verí Bohu napriek tomu, že rozum kričí čosi úplne iné. Dôveruje Pánovi a poslúcha ho. A nebanuje. Boh mu ponúkol zmluvu, v ktorej dáva jeho potomstvu nevídanú perspektívu. A platí to aj dnes a platí to o nás, veriacich. Ale všimli ste si? Oddeľuje sa od nemravníkov!

Mojžiš: Nad jeho povolaním žasneme! Prvých štyridsať rokov sa cíti silný a svojou dispozíciou chce vyslobodiť Izraelitov z egyptského otroctva. Ale to nebola Božia cesta. Druhých štyridsať rokov sa skrýva na púšti a sily mu chabnú. Avšak až teraz, keď „prichádza“ k rozumu, ho Boh povoláva. A ľud je oslobodený! Nuž a tretiu štyridsiatku života napĺňa v službe. Boh uzatvára s ním Starú zmluvu, ktorá pripravuje príchod Božieho Syna. Z toho plynie poučenie: Nikdy nie je neskoro dôverovať Bohu!

Samuel: O tom už reč bola. K nemu Boh hovorí tajomne, tíško. Skoro v spánku... Hej, v tichu počuť i šepot. A ten bol riadne vyrušujúci. Takže, Samuel nešpekuluje a keď pochopí, o čo ide, odpovedá hlasno: „Hovor, tvoj sluha počúva!“ Poučenie? Treba aj stíchnuť a nešpekulovať!

Svätý Peter: Skúsený rybár už všeličo videl, ale stretnutím s Ježišom bol fascinovaný. On, majster v rybárčení nechytá nič a „amatér“, tesár Ježiš, mu radí ako na to. Keď sa Peter s loďou a s rybami skoro prevrátil, vedel, že ten pred ním je mimoriadna persona. Pochopil, že treba o ňom vedieť viac. Preto ponuku, aby išiel za ním prijíma. Poučenie? Dať sa fascinovať s Ježišom!

Pavol: Všimnime si ešte povolanie Pavla. Tento chlap bol zvláštny prípad. Mal tvrdú náturu, a preto potreboval naraziť na zem, aby precitol v realite života. A tak ho Pán „zhodil“ z koňa a oslovil ho priamo. Zdá sa, že práve ten otras mu pomohol a dal mu úplne iný pohľad na život. Pravda o Ježišovi ním tak hlboko zatriasla, že vypadli z neho všetky bludy! Poučenie! Ktorá sprostosť sa v tebe usadila? Čo treba z teba vytriasť?

Povolanie ďalších apoštolov. Je rozkošné. :-) Tí sa zo zážitku s Pánom tešili ako malé deti. Džavotali: „Učiteľ, kde bývaš?“ Ježiš ich pozval nazrieť do súkromia a oni si to aj ako starci pamätali. Vedeli i hodinu, kedy sa to stalo. A získanú radosť šírili ako oheň: „Poď, stretli sme Mesiáša...“ (porov. Jn 1, 35-51). Cítite to ich sväté vzrušenie? Poučenie? Pre nadšenie do života i povolania je nutné pobudnúť s Ježišom.

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Ako sme videli, „lídri“ menia svet. Dávajú do pohybu epochy. Vidíme to z Písma aj zo života. Zamysli sa, k čomu Boh povolal vodcov, ktorých sme v texte spomenuli. Je dôležité poznať ich príbehy, pretože tá či oná biblická postava má blízko k našej osobnej ceste. Úloha, ktorú im Boh zveril ich úplne stravovala ako „v srdci horiaci oheň“, ktorý nemožno uhasiť (porov. Jer 20, 9). Si na ťahu. Patríš medzi svetových lídrov a máš zmeniť svet. Čoo? Ako? Ja? Hej. Ty zmeň svet. Najprv ten v sebe! To museli ako prvé urobiť všetci povolaní. A potom, isto si si všimol: Boh mení svet. Biblickí lídri len hovorili Bohu „áno“. 2. Na stretnutí si urobte súťaž „Kto je to?“ Jeden hovorí vlastnosti a fakty okolo osoby (nie meno!) a prítomní hádajú o koho ide. Kto sa však pomýli, z hry vypadáva! Zamerajte na povolania prorokov, kráľov a ľudí z dejín Cirkvi. 3. Boh uplatňuje voči každému pedagogiku, ktorá závisí od jeho príbehu a situácie. Povolanie sa realizuje v radosti. Nikdy sa nedá ísť za Ježišom v trvalom smútku. To sa vylučuje. Náš Boh je Bohom života a radosti! Ako pestujete v srdci čistú radosť? Ako sa to dá? 4. Zamysli sa, kedy a k čomu si cítil povolanie od Pána. Ako sa to stalo? Realizoval si ho? Odomkol si tak „dobré dvere“ do svojej budúcnosti?

Predsavzatie: Modliť sa za svoje povolanie a za poznanie i plnenie Božej vôle.

Príbeh. V Spojených štátoch amerických, v Oklahome nastúpil mladý kňaz do farnosti, ktorá však „nejavila známky života. Totiž veriacich tam bolo málo a aj tí, čo sa hlásili k viere, do kostola často nechodili. Biskup povzbudzoval mladého farára: „Dôveruj Pánovi a rob čo môžeš.“ Horlivý kňaz sa snažil prebudiť duchovný život farníkov, ale všetko bolo márne. Nakoniec sa rozhodol pre posledný pokus. Oznámil všetkým vo farnosti: „Nasledujúcu nedeľu bude pohreb farnosti. Prosím vás, oznámte to ostatným a príďte v čo najväčšom počte. Nezvyčajná akcia spôsobila rozruch a dala do pohybu množstvo farníkov, takže na dohodnutú nedeľu ich prišlo veľmi veľa. Kňaz začal obrady a mal aj veľmi horlivú pohrebnú reč. Potom vyzval prítomných: „Prosím, zoraďte sa do radu a jeden po druhom pristúpte k truhle a rozlúčte sa s mŕtvolou farnosti. Pomocníci odkryli vrch z truhly a hneď sa do truhly naklonili prví zvedavci. No len čo im zrak padol dnu, prekvapene vyskočili a vykríkli. V truhle bolo zrkadlo a každý videl sám seba. Pochopili, že tou mŕtvolou sú oni a ak niečo neurobia farnosť ozaj odumrie. I veru nastala zmena.

Príbeh môžeme dokončiť aj takto. Každý z farnosti zabudol, aké je jeho povolanie. Že má pracovať na budovaní Božieho kráľovstva v sebe i tam, kde žije. A ak sa toho vzdáte aj tam u vás, vo vašej farnosti, dopadne to podobne. Začne letargia, blbá nálada, nuda a depresia zavládne namiesto radosti. Ale práve preto, aby tomu tak nebolo, Pán povoláva vás, miništrantov. Vašou úlohou je roztočiť duchovný život tam, u vás. Držím vám v tom palce.

Služba Bohu i ľuďom: VII. ročník

VII.01. Choďte a urobte prievan!

uverejnené 1. 11. 2016, 10:08 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 1. 11. 2016, 10:09 ]

Slovo pre animátora: Výcvikový rok miništrantov opäť začíname s duchovnou obnovou. Najprv sa vyrozprávajte, povedzte si zážitky a potom sa pomodlite k Duchu Svätému. Nasleduje čítanie zo Svätého písma - text je uvedený nižšie. Aj výklad prečítajte ihneď. Na konci textu miništrantom môžete rozdať papieriky s otázkami na spytovanie svedomia na tému: „Kto je pre mňa celebritou?“ Ak máte spovedné zrkadlá, ponúknite im ich. Bolo by fantastické, keby sa program zavŕšil spoveďami a svätou omšou. Nezabudnite teda pozvať duchovného otca! Ak by nemal čas, urobte si krátku adoráciu pred Bohostánkom a pomodlite sa litánie, alebo časť ruženca. Na záver pripravte agapé a plánovanie akcií na najbližšie obdobie.

Materiál: Perá, papiere, Sväté písmo, Spovedné zrkadlá, modlitebná knižka, kalendár, jedlo na agapé.

Metodika: Nasledujme len pozitívne vzory!

Božie Slovo na úvod

Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci.  Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“ Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi. Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený. Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec. Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. (Jn 12, 20-27).

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Zvesť o Ježišovi sa dostala už aj do Grécka. Šírili sa o ňom zvesti, čo učí, čo robí, čo všetko dokáže... Preto sa ani nečudujeme, že Gréci boli naň zvedaví. Môžeme si len domyslieť, ako ho pretriasali v reči: „Kto vie ako vyzerá... Nebude tučný? Akú módu sleduje? A či si pestuje aj bradu? A je filozofický zdatný? Kto vie, ktorému športu fandí? Možno hovorí aj vtipy... A vsadí si na arabské či macedónske kone?“ Išlo asi o také bežné chlapské reči.

A práve teraz, keď boli v Jeruzaleme na slávnosti, mali príležitosť vidieť ho. (Šanca urobiť si selfie snímku bola veľká... No zatiaľ nereálna, iba v mysli... :-)). Ale ako sa k nemu dostať? I išli na to po známosti: Apoštol Filip mal grécke meno a teda isto mal s Grékmi niečo spoločné... Našli ho i oslovili. A s Ondrejom akoby Ježišovi povedali: „Rabbi, tvoja sláva už došla až do Grécka. Poď to ešte umocniť... Využi situáciu a poď medzi nich! Urobíš si reklamu... Zíde sa ti to!“

Ale Ježiš sa neponáhľal zakývať svojim fanúšikom. Nie, nezdvihne nad hlavy ruky a nepovie: „Ďakujem, ďakujem...“ Ba apoštolom odpovedá tak trochu čudne. Hovorí o svojom konci, o odumretí zrna, o potrebe obety, o večnom živote. A že až vtedy bude slávny. Nuž a k tejto sláve pozýva aj iných. I tých z Grécka. Boh Otec je toho zárukou. A Filip i Ondrej istotne zostali prekvapení.

Myšlienky na zamyslenie: Ježiš nechcel byť plytkou celebritou. Takými sa svet hemží neustále. On priniesol hlbšie témy a otázky. Ale tento pojašený svet, akoby nutne potreboval zlatom ovešané celebrity. V čom teda spočíva sila týchto mediálnych idolov? Predovšetkým sú to osoby, ktorým sa chcú mladí ľudia pripodobniť, priblížiť. Niečím ich priťahujú. A tak napodobňujú ich prístup k životu, ba i situácie riešia podľa ich návodu. Ich hodnotami sa inšpirujú, podľa nich sa správajú a osvojujú si ich filozofiu života... Mladí ich až „zbožňujú“. Slovo príliš odvážne, ale dnes už bežne používané! Veď aj výtvory „celebrít“ sa už „krstia“! Viac, než čudné! Mladí nosia symboly a znaky, ktorými sa im pripodobňujú... A hoci táto „hviezda“ mohla žiť dávno, predsa ovplyvňuje ich postoje. Ak to bol, alebo je dobrý človek, nie je problém. Ak však je celebrita čudná, kontroverzná až perverzná, čo na nej budú napodobňovať? To zlo? V tom je problém celebrít!

Sú však aj osoby, hviezdy, ktoré mladým pomáhajú dobre žiť. Patria medzi nich športovci, speváci, ale najmä svätci... Ľudia, ktorí dokážu prebúdzať túžbu po Bohu a dobrom živote sú nesmierne cenní. Hej, tí sú významní, ktorí dokážu prebúdzať existenciálne otázky typu: „Načo žijem? Čo bude po smrti? Ako môžem prežiť hodnotný život...? Keď on, prečo nie ja? Ozaj, dá sa dobre žiť!“ Svätci sú tí, ktorí to hovoria priamo, šíria lásku a sú nám vzorom, ako sa žije s Bohom.

Otázky do ticha. Pri celebritách si musíme klásť otázky na hlbší zmysel vecí. Musíme byť opatrní a odhaliť ich posolstvo. Aby sme hocikoho nepozvali do svojho srdca. Aby nás nezotročili svojimi názormi, zvykmi, správaním... Preto si položte pár otázok, aby ste zistili, ako silne ste pod ich vplyvom. (Otázky môže čítať hlavný miništrant, alebo môžu byť aj napísané na lístočkoch).

„Kto je pre teba celebritou? Koho máš v izbe na stene? Koho na záchode? Koho na obrazovke svojho počítača či mobilu? Čím si to zaslúžil? Čo dobre urobil? A koho máš na „stene“ svojho srdca? Ježiš to už asi nie je... Či áno? Máš niekoho, komu by si sa chcel podobať? Prečo? Čo na celebritách ľudia obdivujú? Stojí to za to? Čím mimoriadnym sa vyznačujú? Museli na sebe pracovať, alebo to dostali do vienka od Pána Boha? Ktorí svätci sú pre teba vzorom? Aký je rozdiel medzi svätcom a mediálnou celebritou? Aký život sa oplatí žiť? Kto sa bude smiať na konci, pri večnom súde? Máš aj ty dary, za ktoré si Bohu vďačný? Ako ich využívaš pre dobro druhých?“

Aktivita na stretnutie: 1. Hovorí sa, že niektorí ľudia sú do roboty ako lev: „Zarevú a zaľahnú!“ Kto vie, čo všetko vedia robiť celebrity... No sme zvedaví, čo vieš robiť ty. Veríme, že s tebou je to inak. Otestuj sa, ktoré z uvedených prác by si zvládol. Stačí odpovedať „áno“ alebo „nie“. Takže, vedel by si...

1. Spíliť strom? 2. Tepovať koberec? 3. Kosiť kosou trávu? 4. Podojiť kravu? 5. Rozložiť v prírode oheň? 6. Zaštopkať ponožku? 7. Prišiť gombík? 8. Zamiesiť múku na chlieb? 9. Zasadiť stromček? 10. Urobiť maltu na omietku? 11. Uvariť aspoň niekoľko jedál? 12. Okopávať zemiaky? 13. Jazdiť s konským záprahom? 14. Zavariť kompót? 15. Hrať na nejaký hudobný nástroj? 16. Vedel by si poskytnúť prvú pomoc? 17. Zaštepiť stromček? 18. Dať žrať prasaťu? 19. Vykopať meter hlbokú jamu? 20. Nakrájať chlieb? 21. Pozametať izbu? 22. Umyť pripečený pekáč? 23. Vyprať tričko? 24. Vyžehliť košeľu? 25. Zabiť klinec? 26. Vymeniť dieťaťu plienku? 27. 28. Natlačiť kapustu? 29. Narúbať drevo? 30. Obrúsiť pilníkom železo? A vôbec, už si skutočne pracoval?. 

Vyhodnotenie: Tak koľko máš plusových bodov? Viac ako polovicu? Alebo si mimo reality a jediné čo vieš, je ďobkať do mobilu a hrať na ňom osprostievajúcu hru s tehličkami? :(. Akokoľvek, remeslo má zlaté dno. A zručný človek je prínosom pre spoločnosť, i rodinu... Tragédiou mnohých ľudí je však to, že sú unavení životom a nie prácou. Ak chceš byť celebritou, modlitbou a prácou by to išlo dosiahnuť!

2. Väčšinou sa obdivujú ľudia, ktorí narobia veľa rozruchu, buntošia, sú extravagantní, bez hanby... No sú aj ľudia tichí, ktorí majú zvláštne čaro, vedia pomôcť i povzbudiť, keď sa niekto ocitne v kríze... To je pravá celebrita! Máš aj ty dar povzbudivého slova? Urob si minitest. (Test je dobre urobiť na záver duchovnej obnovy, lebo istotne bude pri tom veľa hrmotu a debaty).


1. Rád komunikuješ?

A) Nie, som samotár. B) Mám rád ticho i rozhovor. C) Jazyk mi chodí ako švihadlo.

2. Zamýšľaš sa, čo je dobré a čo zlé?

A) Výnimočne. B) Áno, rád zvažujem veci. C) Ani mi to nenapadne.

3. Veríš, že sa všetko dobre skončí?

A) Nie, čo sa môže, to sa pokazí! B) Áno, so šťastím. C) Áno, len sa treba snažiť.

4. Často plačeš?

A) Nie, to je pre slabochov! B) Niekedy to príde. C) Áno a je mi potom lepšie.

5. Ceníš si priateľstvo?

A) Áno, veľmi. B) Nie, schytal som zradu. C) Človek musí preraziť sám.

6. Dokážeš nájsť i v ťažkej situácií dobrú vec?

A) Ako kedy. B) Áno, pozerám na veci pozitívne. C) Pochybujem, že sa to dá.

7. Vieš aspoň trochu, ako funguje svedomie?

A) A to je čo? B) Niekedy ho cítim, ale žijem rýchlo. C) Narábam s ním každý deň.

Vyhodnotenie. Najprv body: 1. A0, B2, C1; 2. A1, B2, C0; 3. A0, B1, C2; 4. A0, B2, C1; 5. A2, B0, C1; 6. A1, B2, C0, 7. A0, B1, C2.

14 - 11 bodov: Už si toho dosť prežil na vlastnej koži, preto povzbudiť vieš. Nebojíš sa zastaviť pri problémoch iného. Vhodné slová a spôsoby hľadaj v modlitbe.

8 - 10 bodov: Ešte sa nevieš celkom vžiť do situácie iného. Potreboval by si viac trpezlivosti, lebo ťa to ťahá za svojimi cieľmi. Pros, aby si vedel rozlišovať čo je dôležité.

pod 8 bodov: Máš veľa starosti sám so sebou a pomáhať radou inému? To nevieš, ani nechceš. Máš svoj svet, ale či je ti v ňom aj dobre? Zbav sa zlých návykov a pôjde ti to.

3. Môžete sa porozprávať na témy: „Kto je pre vás vzorom v blízkom okolí? Ktorý svätec je pre vás výnimočný? Poznáte aj športovca, ktorý vás inšpiruje konať dobro? Ktoré vlastnosti by ste od nich radi prevzali? Ako to budete konkrétne napodobňovať v tomto roku?“

A nakoniec si rozoberte najväčší vzor pre náš život: Ježiša Krista. „Čo sa vám na ňom páči? Ako komunikoval? Akú mal povahu? Ktorý jeho čin je pre vás výnimočný? Ktorú hodnotu v jeho duši si najviac ceníte? Dá sa mu aspoň trochu pripodobniť? Ako na to?“

Príbeh: Istý otec sa natešene zveruje svojmu priateľovi: „Predstav si, ten náš Mišo odchádza bývať na internát a berie so sebou všetkých hercov, spevákov, polonahé celebrity i podivných chlapíkov s obrúčkami v nose...“ „Ale veď on je miništrant či nie?,“ prekvapene zareagoval sused. „Hej, ale na to si nedával pozor!“ „A to nevedel, že si vlastne týchto čudákov pozýval do svojej izby?“ „Nuž hádam mu to teraz dôjde!“ Povzdychol si otec a dodal: „A teraz ešte musím po ňom vymaľovať steny a vysvätiť izbu. Zdá sa mi, akoby tam niečím smrdelo...“

Nuž čo myslíte, ako svedčil tento miništrant o tom, že patrí Kristovi? Svätý Hieronym pred svojím obrátením veľmi rád čítaval Senecu a iných vtedajších klasikov. Ale raz sa mu zjavil vo sne Kristus, ktorý mu povedal: „Ty sa nemáš právo nazývať Kristov. Ty si Senecov!“ A veru, Hieronym si to zobral k srdcu a koľko dobra urobil! Teraz je rad na vás.

Predsavzatie: Čo tak urobiť medzi svojimi celebritami „prievan“ a ponechať tam iba tých, ktorí si to ozaj zaslúžia? Čo tak prejsť svoju izbu, mobil a iné médiá a odstrániť z nich tých, ktorí si nezaslúžia, aby prebývali v tvojom priestore a najmä v tvojom srdci? A pomodli sa k svojmu patrónovi, aby sa stal pre teba vzorom a sprevádzal celý rok životom.

Služba Bohu i ľuďom: VII. ročník


VI.16. Sviatosť zmierenia (Pokánia) II.

uverejnené 2. 6. 2016, 6:08 používateľom Jozef Možiešik

Slovo pre animátora: Na dnešnom stretnutí si zhrnieme podstatné fakty okolo spovede. Povieme si i to, čo by mal vedieť miništrant, ak sa bude vysluhovať sviatosť zmierenia so spoločným úvodom alebo kajúcou pobožnosťou. Nuž a na stretnutie vám ponúkame vykonať si aj jeden vedomostný – žartovný test. Poslúži vám na overenie si vašich vedomostí okolo sviatosti zmierenia. A nechýba ani uvažovanie nad Božím slovom. Tak hŕŕ sa do práce.

Metodika: Sviatosť prinášajúca radosť

Materiál: Perá, zápisníky, Sväté písmo

Aktivita s Božím Slovom: Tému otvoríme úryvkami zo žalmu, ktorý napísal kráľ Dávid po ťažkom hriechu. Je v ňom ľútosť i túžba, aby sa opäť mohol vrátiť do radosti Pána (Ž 51).

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh. Daj, aby som počul radosť a veselosť, a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty (porov. Ž 51, 3-14).

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: 

Skúsenosť s hriechom má každý človek. Zhrešili aj veľkí ľudia. Kráľ Dávid sa previnil veľmi ťažko. Aj svätý Peter zlyhal. Tri krát zaprel Ježiša. Dokonca svätý Augustín povedal, že nebolo na svete hriechu, ktorý by nespáchal, keby nemal ochranu od Pána. Našťastie, všetci si uvedomili, že Boh nenávidí hriech, ale miluje hriešnika. A tejto lásky sa domáhali. Ľutovali hriechy a chceli všetko napraviť. Robili pokánie!

S hriechom sa žije veľmi ťažko. Človeka akoby niečo gniavilo, pichalo, zadrelo sa mu do duše. I keď to zaženie nejakou aktivitou, hrou, zábavou, cestovaním, alkoholom, drogami... po čase sa pocit viny opäť vráti. A často to trvá aj desaťročia, ba niekedy to ani neskončí! Veru, je to tak v človekovi nastavené, že zlo, ktoré spáchal, spôsobuje utrpenie. Pre toho, kto ho vykonal, ale aj pre toho, na ktorom bol hriech spáchaný. Hej, hriech nesie v sebe smrť, bolesť, smútok, depresiu... Je to „vírus“, ktorý ničí život! Don Bosco sa vyjadril, že človek býva smutný len z dvoch príčin. Po prvé, je to vtedy, ak je chorý. Po druhé, je to v prípade, ak človek spácha smrteľný hriech. V obidvoch prípadoch je ohrozený jeho život. Raz telesný, druhý krát večný. Ešte šťastie, že Boh o tejto našej zúfalej situácii vie a ustanovil nám spôsob, ako sa následkov hriechu zbaviť. Ustanovil nám krst a sviatosť zmierenia.

Myšlienky na zamyslenie: Je dobré, že po hriechu cítime výčitky svedomia. Tak, ako keď sa poraníme a bolí nás rana, tak keď si „poraníme“ dušu, bolí nás náš vnútorný stav. Výčitky svedomia nás upozorňujú na to, že čosi v nás nie je v poriadku. Máme k tomu pristúpiť seriózne a dať sa ošetriť! Vinu nezľahčujme, ale neprepadnime ani zúfalstvu. Lebo v Božích očiach máme stále cenu! Je to podobné, ako keď máme päťdesiat eur. Aj keď sa pokrčia, ešte stále majú rovnakú hodnotu. Ale je dobre dať sa čím skôr do poriadku. Liečebný proces sa nazýva pokánie. Ale musíme byť múdri a predvídať aj negatívne dôsledky hriechu!

Hriech väčšinou začína pokušením. Je to akýsi „návrh“, ktorý prichádza od zlého, od našej zranenej prirodzenosti, z médií, z návrhov priateľov či nepriateľov... Pokušenie býva lákavé, lebo sa v ňom objaví aj príjemné vzrušenie, vízia zážitku, výhody... A ak sa tomu oddáme, ak s pokušením súhlasíme, nastáva problém: hriech! Po ňom, po chvíle príjemná sa dostaví bolesť, utrpenie, výčitky... Ale ak sme odolali, vyhrali sme! Ak sme zhrešili, rýchlo konajme. Čo? Robme pokánie, ľutujme hriechy, pristúpme k spovedi, obnovme si lásku k Bohu! Každý človek, o to viac miništrant, má cítiť hriech ako osteň či sklo v päte. Rýchlo sa ho musí zbaviť! Aby nezačalo celé bytie hnisať! Ozaj, si rázny voči pokušeniu?

Aktivita na stretnutie: Úkon kajúcnosti je aj na začiatku každej svätej omše. Má rôznu podobu. Niekedy sa robí aj tak, že kňaz po úvodných slovách prechádza cez kostol a kropí ľud svätenou vodou. Tá pripomína, že prítomní sú pokrstení a že majú viesť životný štýl podľa toho, čo sľúbili v krste. Zároveň kvapky vody pripomínajú veriacim, že majú hriechy ľutovať a tak sa očistiť od hriechov... Pri tomto liturgickom úkone miništranti musia byť zladení v držaní knihy, podávania mikrofónu a svätenej vody. Skúste si to precvičiť!

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Prejdite si citáty o odpustení hriechov. Nájdete ich trebárs na týchto súradniciach Písma: Ž 32, 3-5; Ž 51; Ž 103, 12; Iz 1, 17-18; 38; Jer 31, 34; Mich 7, 18-19; Mt 5, 23-24; 20, 28; Sk 3, 19; Lk 11, 4; Rim 15, 4; 1 Jn 1, 9. 2. Porozprávajte sa, prečo sa oplatí žiť podľa hesla Dominika Savia: „Radšej zomrieť ako zhrešiť!“ 3. Dajte si nejaký spoločný úkon pokánia za niektorú „neplechu“ vo vašej farnosti. 4. Skúste test o spovedi.

1. Smrteľný hriech spôsobuje v človekovi: a) smrť večného života, b) depresiu, c) definitívnu smrť.

2. Smrteľný hriech je: a) to, čo svedomie vyčíta človekovi, b) konanie proti svedomiu človeka, ale už sa to tak nesleduje, c) úplne vedomé a úplne dobrovoľné prestúpenie príkazu Božieho vo vážnej veci.

3. Hlavné časti sviatosti zmierenia sú: a) spytovanie svedomia, vyznanie hriechov, ľútosť, úkon kajúcnosti, predsavzatie; b) modlitba, rozhrešenie, polepšenie sa, c) spytovanie svedomia a ľútosť.

4. Svätokrádež pri svätej spovedi vzniká vtedy, ak človek: a) urobí niečo také, čo spôsobí, že sa necíti dobre, b) ak ukradne svätosť, c) ak vedome a dobrovoľne vykoná niektorý vážny úkon v spovedi zle.

5. Človekovi sa hriech neodpustí, ak: a) ho zabudne povedať, b) ho neľutuje, c) nikdy sa to nestane.

6. Vo vyznaní hriechov je potrebné: a) porozprávať sa o stave spriaznenej duše, b) povedať všetky smrteľné hriechy, ich počet, prípadné priťažujúce okolnosti, c) postačí sa vyznať len tak, všeobecne.

7. Svätokrádež pri spovedí môže vzniknúť, ak sa: a) vedome zamlčí čo len jeden druh smrteľného hriechu, b) zamlčia aj všedné hriechy, c) zabudne povedať, kedy bol kajúcnik na poslednej spovedi.

8. Ľútosť je: a) prejavená slabosť nad životom, b) zlosť nad zlom, c) „plač“ duše nad svojimi hriechmi.

9. Ľútosť sa delí na: a) prirodzenú a nadprirodzenú, tá nadprirodzená ešte na dokonalú a  nedokonalú. b) generálnu, nadprirodzenú a všeobecnú, c) zásadnú, dramaturgickú, nadprirodzenú a odľahčenú.

10. Svätokrádežná spoveď sa dá napraviť: a) je to zložité, ale ide to, b) nedá sa to, c) vyznaním všetkých smrteľných hriechov od poslednej platnej spovede a dokonalou ľútosťou všetkých hriechov.

Správne odpovede: 1. a, 2. c, 3. a, 4. c, 5. b, 6. b, 7. a, 8. c, 9. a, 10. c.

Predsavzatie: Padnúť je ľudské, povstať nebeské. To si Boh výnimočne cení. Daj si predsavzatie, že ak by si ťažko zhrešil, čím skôr sa vyspovedáš!

Príbeh: Svätý Ján Vianney (1786-1859), farár z Arsu raz dostal návštevu. Prišiel za nim istý mladík a rozhovor sa niesol v nasledujúcom duchu: „Duchovný otče, chcem s vami hovoriť.“ „O čom synu?“ „Mám vážne pripomienky k viere.“ „V poriadku, ale najprv sa vyspovedaj.“ „Nie, otče! Vy ste ma nerozumeli. Ja som sa neprišiel vyspovedať. Ja chcem s vami rozprávať čo sa mi na náboženstve a na Cirkvi nepáči!“„Nie, nebudem s tebou o tom rozprávať, kým sa nevyspovedáš,“ nastolil farár. Ešte dlhú chvíľu sa naťahovali, ale nakoniec sa mladík vyspovedal. Po spovedi sa ho svätec pýtal: „O čom si sa to chcel rozprávať?“ Mladík sklopil oči a tíško povedal: „Zabudnite na to otče. Už to nie je potrebné. Už mi je všetko jasné.“

Kým je naše srdce nepokojné, plné vzdoru, ťažko v ňom vzniká radosť. Ježiš nám to jasne povedal. Preto nám dal prostriedky na radosť. Tak prečo ich nevyužívať? Miništrant má mať v tom jasno a pomáhať aj iným. Lebo: Smutný svätec je ozaj smutný svätec!

Celodiecézny miništrantský futbalový turnaj

uverejnené 30. 5. 2016, 11:19 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 30. 5. 2016, 11:20 ]

Fotka: V poslednú májovú sobotu (28.05.2016) sa v Žiline na Solinkách uskutočnil celodiecézny miništrantský futbalový turnaj. Zúčastnili sa ho víťazi dekanátnych turnajov: Rajecké Teplice, Žilina-Solinky, Ochodnica, Martin - mesto, Bolešov, Beluša, Štiavnik a Varín.

Program začal slávením svätej omše a úctením relikvie sv. Dominika Sávia. Potom nasledovali jednotlivé zápasy. Miništranti tiež preverili svoje vedomosti v kvíze z liturgie, základných právd viery a modlitieb.

Víťazstvo si nakoniec odniesli chlapci zo Štiavnika, ktorí zdolali vo finále húževnatý tím z Bolešova. Na tretom mieste skončili miništranti z Ochodnice, ktorí zdolali v súboji o tretie miesto farnosť Martina – mesto. Blahoželáme :-).

Michal Svatený

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Foto: PUMIN 2016

uverejnené 3. 5. 2016, 13:35 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 5. 2016, 21:50 ]


Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Viac fotografií:






Futbalový turnaj miništrantov dekanátu KNM

uverejnené 23. 4. 2016, 7:46 používateľom Jozef Možiešik

V sobotu, 23. apríla 2016 sa v Krásne nad Kysucou uskutočnil futbalový turnaj miništrantov dekanátu KNM, na ktorom sa zúčastnili miništranti z farností Krásno nad Kysucou, Oščadnica, KNM, Kysucký Lieskovec, Ochodnica a Nesluša. Víťazom turnaja sa stali miništranti z Ochodnice, ktorí postupujú na diecézny turnaj do Varína. Na druhom mieste sa umiestnili miništranti z Krásna nad Kysucou a na 3. mieste miništranti z Nesluše...

Peter Becík, kaplán Krásno nad Kysucou

Fotka:

Fotka:

Fotka:

V.15. Sviatosť zmierenia (Pokánia) I.

uverejnené 2. 4. 2016, 5:30 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 2. 4. 2016, 5:38 ]

Slovo pre animátora: Aj keď sa zdá, že pri vysluhovaní sviatosti zmierenia miništranti nemajú službu, predsa nie je to celkom tak. Existujú spoločné úvody do slávenia svätej spovede, kajúce pobožnosti, na ktorých sa kajúcnici pripravujú na sviatosť zmierenia spoločnou modlitbou. Je to pekné svedectvo, pretože veriaci tu uznávajú, že sú spoločenstvom hriešnikov, ale že chcú niečo s tým robiť. Polepšiť sa! A po spoločnom úvode idú hriechy osobne vyznávať. Nuž a spoveď je dôležitá aj pre každého miništranta, pretože zabezpečuje priateľstvo s Bohom. Tak si o nej niečo povieme.

Metodika: Sviatosť prinášajúca pokoj

Materiál: Perá, zápisníky, Sväté písmo

Aktivita s Božím Slovom: Tému si prehĺbime zamyslením sa nad Svätým písmom, nad udalosťou, v ktorej Kristus ustanovuje sviatosť zmierenia: Jn 22, 19-23.

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“  Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.  Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Apoštoli boli ustráchaní a zamknutí za dverami. Nemali dobrú náladu... Ich Majster bol ukrižovaný, oni ho v rozhodujúcej chvíli opustili, židia na nich číhali... Strach, smútok a nepokoj vládol v ich duši. Ach, keby sa to dalo vrátiť, keby všetko išlo ináč. Pavučina utkaná z depresie sedela v ich hlave a bola neznesiteľná. A zrazu sa v ich strede objavil Kristus. Aká to radosť. Ale odpustí im? No Ježiš sa ujíma slova a upokojuje ich rozjatrené vnútro. Hovorí: „Pokoj vám!“ Och, to bola úľava. Odpustil im ich zradu. Ba dokonca im dal Ducha Svätého a moc, aby aj oni mohli odpúšťať hriechy. Aby aj oni pomohli iným, ak budú v kríze, a odovzdali im Boží pokoj. Moc odpúšťať hriechy dal Kristus apoštolom a oni ju odovzdali svojim nasledovníkom: biskupom a kňazom.

Ježiš na nich dýchol... Prečo urobil toto gesto? Hm, týmto „dychom“ Boh raz stvoril prvého človeka, Adama. A keď ten zlyhal, pritiahol na seba nešťastie i spotvorenie ľudskosti! Teraz, dychom, Duchom Svätým, Boh opäť tvorí. Nových ľudí. A túto moc dal aj apoštolom a to cez krst a sviatosť zmierenia. Cez tieto sviatosti sa v nás niečo mimoriadne udeje. Dostávame novú identitu, novú prirodzenosť. Božskú prirodzenosť. Takže sme naplno Božie deti. Týmito sviatosťami je z nás vyhnané zlo a sme celí Boží. Preto majú takú veľkú cenu.

Ako je to možné? Vďaka dobrote Pána Boha, vďaka Ježišovi, ktorý za to zaplatil na kríži. Navonok to možno na prvý pohľad nevidno, ale toto tajomstvo „znovu stvorenia“ sa deje v hĺbke našej duše. A po čase istotne vypláva na povrch. Badáme to napríklad aj na dobrom správaní človeka. No naplno sa to zjaví vo večnosti. Máme sa na čo tešiť priatelia!

ansparent">Myšlienky na zamyslenie: ransparent">Hovoríme, že sviatosť zmierenia je najpotrebnejšia sviatosť. Ako sa to myslí? Nuž krstom sme s Bohom uzavreli zmluvu. Ale človek ju niekedy z rôznych dôvodov vypovie. Ak to robí úplne vedome, úplne dobrovoľne a vo vážnej veci, túto zmluvu zruší a pre človeka nastane hrozná katastrofa. Stráca účasť na božskej prirodzenosti. Ak by zomrel, neprišiel by do neba. Prečo? Lebo nemá to, čo v nebi treba mať: milosť posväcujúcu! Kristus predvídal takúto hororovú situáciu a preto ransparent">ustanovil sviatosť zmierenia - opätovné vzkriesenie pre život večný, nápravu zmluvy.

Kristus vedel, že človek je náchylný robiť zlo a môže priateľstvo s Bohom zradiť. Úkon, ktorým sa to stáva sa nazýva hriech. Smrteľný hriech spôsobuje smrť večného života v ľudskej duši. Je to veľká tragédia! Boh nám však daroval prostriedok, ktorým je možné obnoviť priateľstvo s Ním. Tento dar sa nazýva sviatosť zmierenia. Ňou sa zmierujeme s Bohom a dávame všetko do poriadku. Vnímaš aj ty spoveď takto pozitívne? Tešíš sa, že sa v nej stretáš s milujúcim a milosrdným Bohom?

Miništrant by mal byť apoštolom svätej spovede. Mal by o nej hovoriť druhým a povzbudzovať ich, aby sa jej nebáli. Don Bosco povedal, že mu Dominik Savio priviedol k spovedi viac chlapcov, než hociktorý kňaz pracujúci v oratóriu. Ako je to v tejto veci s tebou? Si vzorom pre druhých? Ukazuješ priateľom, že spovedať sa je ľahké?

Aktivita na stretnutie: Na stretnutí si predstavte sviatosť zmierenia. Urobte to v rozhovore, do ktorého môžu miništranti vstupovať a pýtať sa. Pokojne im vyjasnite nejasné veci. Je to veľmi dôležité pre ich duchovný život. Postupujeme podľa hlavných častí spovede: I. Spytovanie svedomia, II. Vyznanie hriechov, III. Ľútosť nad hriechmi, IV. Úkon kajúcnosti, V. Predsavzatie. (Rozoberte si každú časť sviatosti zmierenia podľa priložených poznámok).

I. SPYTOVANIE SVEDOMIA

1. Prosím Ducha Svätého o pomoc zistiť svoj vnútorný stav – v čom je rozpor s Božou vôľou.

2. Pri spytovaní svedomia si pomôžem spovedným zrkadlom (nech je primerané veku).

3. Môžem ho urobiť aj podľa Desatora, Pätoro Cirkevných prikázaní, hlavných hriechov…

4. Svedomie sa dá spytovať aj tak, že si v mysli prejdem život od poslednej spovede.

5. Zistené hriechy si zapamätám, prípadne zapíšem (ak som zábudlivý, roztržitý…).

II. VYZNANIE HRIECHOV

1. V spovedi mám povinnosť vyznať všetky ťažké hriechy, ich počet a okolnosti, ktoré by hriechu priťažili, alebo zmenili jeho druh (Napríklad z krádeže sa môže vykľuť svätokrádež).

2. Hriechy vyznávam nahlas, zrozumiteľne… Naschvál nemumlem, nešušlem, nemám strach... Pozor na diablovu pascu – chce nám pri vyznaní vrátiť hanbu, ktorú pri konaní vzal.

3. Ak by som predsa len mal obavu to všetko vyznať, idem za kňazom, ktorý ma nepozná.

4. Zamlčanie ťažkého hriechu, počtu, vážnych okolností je svätokrádež a spoveď je neplatná.

5. Náprava je cez dobrú spoveď zo všetkých smrteľných hriechov od poslednej platnej spovede. Je nutné vyznať aj zamlčaný hriech i príčinu, prečo došlo k neplatnej spovedi.

III. ĽÚTOSŤ

1. Nadprirodzená dokonalá ľútosť je „bolesť duše“ človeka nad spáchanými hriechmi. Vyviera z lásky k Bohu. Obsahuje odsúdenie hriechu i predsavzatie, že sa to už viac nestane.

2. Ak takto ľutujem hriechy a pridám k tomu predsavzatie, že ich vyznám vo sviatosti zmierenia (len čo sa to dá), odpúšťajú sa mi, i keď na Sv. prijímanie môžem ísť až po spovedi.

3. Ak ľutujem z obavy zo zatratenia, z trestu... ide o nadprirodzenú nedokonalú ľútosť. Vo sviatosti zmierenia mi postačuje k odpusteniu hriechov. Mimo sviatosti nie.

4. Prirodzená ľútosť (napríklad ak ľutujem, lebo ma pri tom videli), mi hriechy neodpúšťa.

5. Bez dobrej ľútosti niet odpustenia a pácham svätokrádež. Náprava ako v bode 5 pri vyznaní hriechov.

IV. ÚKON KAJÚCNOSTI

1. Každý hriech prináša trest (bolesť, smútok…). Hriechy sa odpúšťajú rozhrešením, tresty za hriechy vykonaním úkonu kajúcnosti. Ak by som ho vedome nesplnil, pácham ťažký hriech.

2. Urobenie úkonu kajúcnosti je znakom toho, že to s pokáním, polepšením myslím úprimne.

V. PREDSAVZATIE

1. Predsavzatie je „pokračovaním“ svätej spovede a pokánia v každodennom bežnom živote.

2. Má byť konkrétne, proti najťažším hriechom a sklonu, ktorý sa najčastejšie objavuje.

Ďalšie aktivity na stretnutie: Skúste sa porozprávať o nasledujúcich radách dotýkajúcich sa svätej spovede. 1. Najprv si preberte, čo je to smrteľný hriech. Ktoré sú podmienky, aby sa stal? Čo znamená úplne dobrovoľne, úplne vedome a čo prestúpenie príkazu Božieho vo vážnej veci? 2. Prečo je dobré mať stáleho spovedníka? (Aby sa dobre vyznal v ľudskej duši toho jednotlivca...) A čo by ste poradili, ako často treba pristupovať k sviatosti zmierenia? (Ihneď po smrteľnom hriechu, ak sa nedaj Bože stane. Vhodný rytmus k pristupovaniu k spovedi je asi 1 krát mesačne.) 3. Ak uznáte za vhodné, môžete si rady, ako sa dobre vyspovedať prepísať a odložiť. 4. Nezabudnite na kamarátov a urobte im nástenku o sviatosti zmierenia. (Aby sa aj iní o tomto nádhernom dare Božieho milosrdenstva poučili!).

Predsavzatie: Život bez priateľstva s Bohom je veľmi ťažký a smutný. Môžem ho rýchlo obnoviť dokonalou nadprirodzenou ľútosťou s predsavzatím, že sa čo najskôr vyspovedám. Skús si na to zvyknúť.


Príbeh. Veľkým propagátorom sviatosti zmierenia bol don Bosco, vychovávateľ patróna miništrantov, svätého Dominika Savia. Často pripomínal svojim chlapcom: „Nebojte sa spovede, veď ide o stretnutie s nebeským Otcom.“ A sám sa často spovedal. A to aj v kostole, pred očami mnohých chlapcov. Aby tí videli, že to čo káže, aj žije.

Raz sa stalo, že bol odcestovaný z domu, z oratória. Keď sa vrátil, čakala ho smutná zvesť: „Don Bosco, don Bosco, zomrel Karolko...“ Don Bosco veľmi zosmutnel: „Ach, to je mi úprimne ľúto.“ „Karolko si vás veľmi žiadal mať pri sebe. Stále opakoval: Kde je don Bosco, kde je don Bosco...? Zavolajte mi don Bosca, chcem sa uňho vyspovedať!“

Nášmu svätcovi sa to zdalo trochu čudné. Išiel k mŕtvole mladíka a úprimne sa pomodlil nad jeho nevládnym telom. O chvíľu sa však stalo niečo mimoriadne. Karolko sa pohol a začal dýchať. „Ach, ty žiješ...?!“ skríkol don Bosco a s radosťou ho objal. A Karolko prehovoril: „Och don Bosco, už som bol na druhom svete, ale nevyzeralo to so mnou dobre... V poslednej spovedi som nepovedal jeden smrteľný hriech. Už ma brali diabli, ale v tom zasiahla nádherná pani a všetkých odohnala. Som tu, môžem sa u vás vyspovedať?“

Pravdaže,“ súhlasil don Bosco s radosťou. Poprosil prítomných, aby sa vzdialili a nechali ich osamote. Po spovedi sa don Bosco prihovoril k mladíkovi: „Nuž teraz si nádherne vyspovedaný, zmierený s Bohom, pripravený pre nebo... Ako sa rozhodneš? Zostaneš medzi nami, alebo sa vrátiš naspäť? Mládenec sa na chvíľu zamyslel a potom povedal: „Videl som tam také krásne veci a takú milú pani, že ak by som išiel teraz do neba, tak si vyberiem nebo...“ „V poriadku,“ usmial sa don Bosco. Karolko sa ešte chvíľu rozprával s priateľmi, potom naň prišla únava, ľahol si a tíško odišiel. Na druhý svet, do neba...

Veru, mladý chlapec mal veľké šťastie. Aj keď najprv v spovedi fatálne zaváhal, Boh mu predsa dal možnosť napraviť svoj osud. Veď celú večnosť by si bol pokazil. Dôverujme Bohu, prosme si o milosť dobrých svätých spovedí i o šťastlivú hodinku smrti.

Pre túto rozhodujúcu chvíľu si zbierajme „kolektív“ fanúšikov a podporovateľov. Svätcov, ktorí sa za nás prihovoria u Boha. A ako je to v tej modlitbe: „Zdravas Mária?“ Aha: „Pros za nás hriešnych, teraz i v hodine smrti našej. Amen.“ Karolko sa to istotne dobre modlieval, lebo pomoc mu prišla aj z tejto „strany“, od našej Matky, Panny Márie. Miništrant má druhým ukázať aj to, ako sa pripravuje na prechod na druhú stranu. I dobrou spoveďou.

Tymian 2016

uverejnené 2. 4. 2016, 5:21 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 13. 4. 2016, 0:03 ]

Obľúbený letný miništrantský tábor Tymian sa uskutoční od 18. do 23. 7. 2015 v RZ Škutovky pri Ružomberku. Jeho cieľom je pomoc pri formácii miništrantov a predstavenie ďalšieho ročníka formácie schváleného KBS. Okrem duchovného programu na tému Tarzícius, miništrant milosrdenstva, čakajú na účastníkov súťaže, šport a iné dobrodružné hry. 

Ďalšie info je na www.facebook.com/ministranti.sk, www.ministranti.sk. Kontaktná osoba: don Jozef Luscoň. Email: ministranti.sk@gmail.com, lusko@sdb.sk.

Tymian 2015

PUMIN 2016

uverejnené 23. 3. 2016, 7:07 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 25. 4. 2016, 8:20 ]

Štvrtá púť miništrantov Žilinskej diecézy, Národná bazilika Panny Márie Sedembolestnej

Šaštín – Stráže 29. – 30. apríla 2016

V tomto roku pripravujeme štvrtú púť pre miništrantov Žilinskej diecézy PUMIN 2016.

Pre koho je púť určená? Pre miništrantov všetkých vekových skupín.

Doprava: Presný čas a miesto odchodu autobusu budú uvedené na tomto mieste onedlho. Bude možnosť nastúpiť po trase.

Cena: 15€, zálohu 10 € alebo aj celú sumu 15 € treba uhradiť pri prihlásení na účet č. SK3702000000001914553853 (VÚB), variabilný symbol 2016, doplňujúce údaje meno a priezvisko účastníka.

Ubytovanie: v telocvični, na karimatke, v spacáku.

Prihlasovanie: do nedele 24. apríla 2016, cez webový formulár na konci tohto článku.

Na Miništrantskú púť je potrebné si vziať: občiansky preukaz, preukaz poistenca, informovaný súhlas podpísaný rodičom, prezuvky, veci osobnej potreby, lieky, ak nejaké užívaš, spacák, karimatku, turisticko-športové oblečenie a otvorené srdce.

Program púte

PIATOK (29. 4.)
  • Odchod z jednotlivých miest:
    • 14.30 Skalité
    • 15.15 Raková
    • 16.00 Bytča
    • 16.30 Púchov
  • 20.00 – ubytovanie, večera, súťažno-zábavný program
  • 22.30 – nočný odpočinok 
SOBOTA (30. 4.) 
  • 8.00 – raňajky
  • 9.00 – registrácia
  • 9.30 – otvorenie púte, privítanie účastníkov, predstavenie skupín
  • 11.00 – slávnostná sv. omša 
  • 12.00 – obed (gulášové agapé)
  • 12.30 – zábavný program 
  • 14.00 – záver stretnutia
  • návrat domov vo večerných hodinách

Príďte prežiť zaujímavý, inšpiratívny a povzbudzujúci deň v spoločenstve priateľov,  Ježiša, Márie a Jozefa aj za podpory vašich rodín.

Ak máte nejaké pripomienky, otázky, návrhy, chuť pomôcť s prípravou programu, píšte na:  miroslav.klobucnik@gmail.com.

Prihlasovací formulár

Užitočné súbory


SDF 2016: S Dominikom v Rakovej

uverejnené 7. 3. 2016, 12:54 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 3. 2016, 13:07 ]

Relikviu sv. Dominika Sávia sme prijali na detskej sv. omši v utorok. Cez kázeň p. farár pomocou prezentácie priblížil deťom, ale aj nám ostatným život sv. Dominika Sávia. V stredu sme pred sv. omšou konali pobožnosť krížovej cesty s témami o miništrantskej službe a pripodobňovaní sa Ježišovi na krížovej ceste. Celé dvojdnie sme zakončili adoráciou pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou po sv. omši, adoráciu sme doprevádzali spevom, ale aj krátkymi zamysleniami, na koniec sme všetci zatúžili byť svätí a pomodlili sa aj modlitbu ku sv. Dominikovi na tento úmysel.

Patrik Honíšek

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Fotka:

Ďalšie fotografie


1-10 of 87